Nestáva sa často, aby sme sa na na stránkach Metalopolis venovali už raz recenzovaným albumom. Vinylová edícia (stále ešte) aktuálnej nahrávky INSANIE je výnimkou, ktorá si to zaslúži. Z viacerých dôvodov.

Nové vydanie „Rock’n’Freud“ – možno neúmyselne a mimochodom – nadväzuje na tradíciu, ktorú INSANIA dodržiavala medzi rokmi 1993 až 1997, keď každému albumu predchádzal asfaltový sedempalec – „Vertigo“ prišlo pred kultovým „Crossfade“, „Caught Red-Handed“ naznačil to, čo dopovedala doska „God Is Insane... Join Him“ a „Woodoo Astrology“ predskakovalo „Virtu-Ritual“. Alebo dokonca ťahá novú líniu z bodu, ktorým bol prvý album SKIMMED, hardcorového predchodcu INSANIE, ktorý vyšiel (samozrejme na platni) tesne po revolúcii a je považovaný za jednu z prvých legálnych nezávislých nahrávok na území Československa.

V druhom rade: pomerne neznámy label Magick Disk Music týmto počinom dostáva gramofónové platne naspäť na metalovú scénu (aj keď o príslušnosti INSANIE k „metalistom“ by sa možno dalo diskutovať). Platne dlhý čas patrili hlavne k punkovému či hardcore podhubiu, konieckoncov vydavateľstvá Silver Rocket a Day After v kvalite ich produkcie už roky držia krok so svetom. Digitalizácia hudby a postupné miznutie hmotného nosiča so všetkými jeho atribútmi – grafikou, bookletom či médiom samotným – v uplynulých rokoch vyvolala reaktívnu vlnu opätovného záujmu o vinyl. Na internete sa dokonca dajú nájsť články, ktoré ešte prednedávnom zabudnutým platniam prisudzujú rolu nástupcu CD. Akokoľvek paradoxne to znie, teória o tom, že „masám“ postačia empétrojky, fajnšmekrom zostanú elpéčka a cédéčka nikto potrebovať nebude, má v sebe istú logiku.

Tohtoročná reedícia „Rock’n’Freud“ (500 kusov na bielom vinyle za cenu o desať korún vyššiu ako CD), akokoľvek „undergroundová“, je takmer dokonalým artefaktom. Precízny artwork, ktorý zdobil už redblackovské CD vydanie albumu, je po zväčšení na LP formát ešte pôsobivejší, to isté platí pre obal na platňu samotnú, nahradzujúci booklet. I keď po hudobnej stránke sa reedícia od pôvodného vydania nelíši, rozdiel v tom, ako pôsobí, je priepastný. Kvalita tlače a lisu platne samotnej je skutočne mimoriadna.

Za seba poviem, že „Rock’n’Freud“ som si skutočne vychutnal až z vinylu. Akokoľvek pozérsky môže toto tvrdenie znieť, je to tak. Psychológia a podvedomie fungujú a rozdiel medzi vyberaním platne z obalu a dvoma klikmi myši je tak obrovský, že nevadí, že nejde o najsilnejšiu nahrávku v histórii skupiny.

Pán Freud sa isto usmieva pod fúzy.

Foto: Tudy, Calvera