John Tardy – jeden z najvýznamnejších, najcharakteristickejších a vlastne aj najlepších deathmetalových spevákov v histórii. Myslel si, že mu zavolám o deň neskôr. Práve bol s rodinkou na obede. Nie, bezvýznamného slovenského “žurnalistu” neposlal do prdele. V jedno (s najväčšou pravdepodobnosťou) krásne floridské poludnie mi venoval štvrťhodinku zo svojho vzácneho času.
John, ako si spokojný s tým, čo práve teraz vychádza pod názvom "Frozen Alive"? Do akej miery sa podľa teba podaril zvuk, obraz, atmosféra vášho prvého DVD?
Spokojnosť z mojej strany je určite veľmi výrazná. Páči sa mi najmä zvuk - ten koncert znie senzačne. Rovnako tak bola na vysokej úrovni práca kamier v priebehu celej show. Myslím, že v konečnom dôsledku to celé vypálilo viac ako dobre.
Koncert sa nakrúcal v Poľsku - zrejme hlavne kvôli vydavateľskej firme. Napadlo mi však, nesúvisí to aj s väčšou popularitou, ktorej sa teraz tešíte v Európe? Aká je vlastne vaša pozícia v Štátoch? Hráte vo väčších či menších sálach v porovnaní s tou poľskou?
Je to presne, ako hovoríš. Koncert bol v Poľsku najmä kvôli Metal Mind, ktorí tam majú celkom logicky kvalitné zázemie. Taktiež sme tam už dávno nehrali, takže sme mali o dôvod viac vystúpiť práve v Poľsku. Nič iné za tým netreba hľadať, v podstate sme mohli točiť koncert kdekoľvek na svete. Čo sa týka Ameriky, väčšinou je to tak, že hráme v menších kluboch a halách v porovnaní s európskymi zastávkami. Záleží však na konkrétnom mieste - napríklad The House Of Blues tu u nás na Floride je pekné, veľké miesto. Treba tiež povedať, že celkovo sa to naozaj zlepšuje. Dostávame stále lepšie ponuky, takže aj koncertov v Štátoch hráme stále viac a viac.
To je skvelé. Už keď spomíname tú Ameriku, čo hovoríš na práve zúriacu Novú vlnu amerického heavy metalu? Ako sa ti páčia kapely typu KILLSWITCH ENGAGE, LAMB OF GOD alebo HATEBREED?
Všetko sú to skvelé bandy, najmä chalani z LAMB OF GOD sú veľmi fajn. Je to svojský štýl metalu. My osobne radšej zostávame verní starému dobrému death metalu, ktorí sme vždy hrali a stále aj hrať budeme. Je to niečo, čo vychádza priamo z nás. Tieto mladé kapely však hrajú skvelú muziku. Predávajú obrovské množstvá albumov, absolvujú fantastické turné - to všetko sme svojho času zažili aj my, takže to tým chlapcom zo srdca prajem. Je dobré, že pritiahnu tak veľa ľudí a nových fanúšikov.
Vráťme sa k OBITUARY. Aká je situácia v tvojej kapele po psychologickej stránke? Tešíte sa všetci na nové príležitosti - nové koncerty, nahrávanie ďalších albumov, alebo je to skôr v štýle "OK, skúsme comebackový album, nejakú tú šnúru, DVD a potom uvidíme"?
Povedal by som, že práve teraz kapela chytá druhý dych, dostáva sa do nej nový život. Snažíme sa dať dokopy zmluvu s novým vydavateľstvom, ktoré by sa o nás staralo viac ako Roadrunner Records. Tí pre nás totiž v posledných rokoch neurobili v podstate nič, preto sme od nich aj odišli. Tešíme sa na niekoho, kto s nami bude skutočne spolupracovať. Nechceme nič, čo by sme si nezaslúžili. Túžime jednoducho po férovej dohode a kvalitnej spolupráci v oblasti propagácie, pomoci so zostavením koncertných turné a podobne. Okrem toho sme vo fáze prípravy na nové koncerty - zopár máme dohodnutých v Európe, jeden v Los Angeles, štyri či päť vystúpení nás čaká v Mexiku. Nuž a v marci by sme už mali byť v štúdiu a nahrávať náš nový album. Čaká nás toho teda naozaj veľmi veľa.
To som rád. Mimochodom, už ste sa rozhodli pre nejaké konkrétne vydavateľstvo?
Nie, zatiaľ ešte nie. Stretli sme sa so zástupcami Earache Records, ktorí boli nadšení z možnej spolupráce s nami. Rozprávali sme sa s Nuclear Blast Records a viacerými ďalšími firmami, ktoré by teoreticky pripadali do úvahy pre možnú spoluprácu. Snažili sme sa im všetkým vysvetliť naše stanovisko a našu snahu nájsť toho pravého. Viem, že to nie je ľahké. Za tie roky už máme vybudovanú určitú pozíciu. V každom prípade sa budeme snažiť vytvoriť si tú najlepšiu východiskovú pozíciu pre nový vzťah s vydavateľstvom.
Rád by som sa ešte vrátil k tej psychológii vo vnútri kapely. Kto je v OBITUARY tým ťahúňom, ktorý dodáva energiu ostatným a snaží sa ich posúvať ďalej? Existuje niečo také ako zdravé jadro vašej kapely?
Nuž celkom logicky mi vychádza, že sme to my dvaja s Donaldom a ešte Trevor. Spolu sme začali premýšľať o muzike, spolu sme sa učili hrať na nástroje, skladať hudbu. Frank a Allen prišli do kapely krátko potom, všetci spolu sme boli už pri vydaní prvého albumu. Frank síce "Slowly We Rot" nenahrával, ale už vtedy bol členom OBITUARY. My piati sme pokope už dvadsať rokov. Každý z nás prispieva do celkového chodu kapely svojou troškou. Ja a Donald sa sústredíme na marketing a veci s ním súvisiace, počnúc internetovou stránkou a končiac objednávaním hotelových izieb. Frank robí rozhovory s novinármi, komunikuje s promotérmi, je prvou kontaktnou osobou pri dojednávaní koncertov. Je fantastické, že sme všetci skvelí priatelia. Pracujeme spolu, každý robí to svoje najlepšie ako vie a kapela v konečnom dôsledku výborne funguje.
Čo Allen a jeho problémy, ktoré sa tu a tam dostávajú na verejnosť?
Ide o dlhoročnú záležitosť. Niekedy to bolo lepšie, niekedy horšie. V dobe príprav albumu „Cause Of Death“ nebol schopný nahrávať gitarové sóla, musel to za neho urobiť náš kamarát James Murphy, ktorý potom s nami odohral aj zopár koncertov. Allen sa vzápätí vrátil, prežili sme s ním ťažké časy, keď začal znovu veľa piť. Vieš, je dôležité to, čo som už spomínal – sme priatelia, držíme spolu v dobrom i zlom. Rovnako to bolo s Allenom. Keď si dáš pohárik po koncerte, je to v pohode, ale na pódiu sa jednoducho musíš správať zodpovedne. Tá pravá mágia v tejto kapele funguje len vtedy, keď sme pokope všetci piati. Som si istý, že OBITUARY by šliapali tvrdo ďalej aj bez Allena, ale už by to nebolo ono. Som rád, že v tejto chvíli je všetko v opäť v najlepšom poriadku.
Poďme sa chvíľu baviť o tebe, John. Viem veľmi dobre o tvojich prvotných inšpiráciách, koreňoch, speváckych vzoroch. VENOM, HELLHAMMER a podobne. Máš aj v súčasnosti nejakého obľúbeného speváka, ktorý ťa v dobrom slova zmysle ovplyvňuje?
Keď sme začínali s muzikou, tu na Floride sme boli všetci zažratí do tvorby NASTY SAVAGE a SAVATAGE. Možno to podľa môjho agresívneho spôsobu spevu tak nevyznie, ale mojím absolútnym idolom bol vždy práve Jon Oliva zo SAVATAGE. Je proste úžasný, mám ho veľmi rád. Občas si vypočujem starých CELTIC FROST, HELLHAMMER a VENOM. PANTERA ma svojimi staršími albumami taktiež vždy dostane do varu. Väčšinou zvyknem počúvať práve takúto starú školu.
Ako prvý album si si kúpil „Kill´Em All“ od METALLICY. Čo dobrého to bolo naposledy?
Práve teraz prechádzam zvláštnym obdobím, keď vôbec nepočúvam metal. Snažím sa vlastne obmedziť počúvanie hudby ako takej. Tak je to vždy, keď pripravujeme nový album. Jednoducho viem, že by ma to ovplyvňovalo pri písaní našich vlastných vecí. Som rád, keď mi v hlave lietajú iba naše vlastné, čerstvé nápady. Vtedy je to najlepšie – našou hudbou žijeme totiž veľmi intenzívne, častokrát všetko flexibilne meníme práve podľa aktuálnych nápadov a myšlienok. Skúšame, nahrávame, prerábame a znovu nahrávame.
Ešte by som sa na chvíľu vrátil k tomu spevu a spevákom ako takým. Rád by som vedel tvoj názor na niekoľko zaujímavých osobností. Začnime napríklad Chrisom Barnesom.
Chris Barnes je v podstate náš sused. Grega a Terryho tiež vídam neustále. SIX FEET UNDER sú naši výborní kamoši. Chris je výraznou osobnosťou, má svoj vlastný, nezameniteľný štýl. To, čo robí, robí naozaj výborne. Je to môj dobrý priateľ, vážim si ho.
Čo David Vincent z MORBID ANGEL?
To je vlastne ten istý prípad. MORBID ANGEL sú tu už veľmi dlho, vlastne ako aj my ostaní z Floridy. Zažili sme spolu množstvo zábavy na koncertoch, sú to naši dobrí kamaráti. David je tou skutočnou hybnou silou MORBID ANGEL. Tie najlepšie veci vždy robili, keď bol práve on za mikrofónom.
To najlepšie na záver – Chuck Schuldiner a DEATH.
Tak to si presne vystihol. Keď sme sa už bavili o tej Floride a celej scéne – on bol jedným z pionierov celého tohto hudobného žánru. Veľmi dobre si spomínam na prvé koncerty s ním, kedysi strašne dávno. Áno, práve s ním to celé odštartovalo. Je hrozné, že nás opustil tak skoro, ale život je už raz taký.
Na úplný záver si neodpustím jednu otázku. Staráš sa o svoj hlas nejakým zvláštnym spôsobom?
Nie, ani nie (smiech). Keď hrdlo dlho nepoužívam a zhrdzavie mi, predtým, ako začnem znovu naplno spievať, rozcvičujem ho veľmi pomaly. Skúšam naše skladby na pol plynu, pospevujem si jednotlivé pasáže a pomaly sa dostávam do varu. Je dôležité, aby som bol dobre pripravený, keď vyrazíme na cesty a môj vokál dostáva riadne zabrať. V zásade však pre hlasivky nemôžeš veľa urobiť. Je to sval ako každý iný. Keď ho posiľňuješ dostatočne dlho a kvalitne, výsledky sa dostavia.
