Práve v týchto dňoch sa v médiách veľmi intenzívne diskutuje o globálnych zmenách klímy, ekologických problémoch a ohrozenej budúcnosti Zeme. Album „Chaos A.D.“, ktorý nahrali slávni Brazílci SEPULTURA v roku 1993 sa tématicky viaže najväčšou mierou práve k týmto otázkam; a to nielen vďaka skladbe „Biotech Is Godzilla“ s textom večného rebela Jella Biafru vychádzajúceho priamo z ekologického summitu v Riu, ktorý sa konal rok predtým.
Štyria muzikanti zo SEPULTURY pózujúci pred fabrickým kolosom znečisťujúcim životné prostredie, texty plné politiky, kritiky diktátorov, sociálnych problémov, násilia v uliciach – nikdy predtým a vlastne ani potom nebola táto kapela vo svojich postojoch taká zrelá, premýšľajúca a hodnotiaca svet okolo seba. Kapitolou samou o sebe je postoj k náboženstvu. Veď napríklad Max Cavalera, ktorý napísal riadne ostrú skladbu „Amen“ („In the name of God – We´re going insane“) a v dobovej tlači pózuje vo vkusnom tričku s nápisom „Zabi človeka, si vrah; zabi tisíce ľudí, si dobyvateľ; zabi ich milióny - si boh“, o pár rokov neskôr pod hlavičkou SOULFLY venuje tomu istému bohu nielen skladby, ale i celé albumy a pôsobí nábožensky iba o štipku menej vyhranene ako radikálny Neal Morse. Ak z pohľadu starého thrashera hodnotím dosku „Arise“ ako najlepšiu, „Chaos A.D.“ je po všetkých stránkach najzrelejšou – textová tématika, zvukový kabát, inštrumentálne parádičky, vyšperkované aranžmány – to všetko tu sedí, to všetko tu hrá; v každom prípade však bez straty prepotrebnej tvrdosti a živočíšnosti.
Maxov syn Zyon sa ešte pred narodením postaral o jedno z najpôsobivejších hudobných intier všetkých čias – jeho rýchly tlkot srdca je bránou k obrovskému hitu brazílskej legendy. Spolu s „Refuse/Resist“ sa ocitáme priamo v špinavých juhoamerických uliciach plných policajného a armádneho teroru. Zlosť a zúfalstvo z politického systému geniálne pretavené do tvrdej muziky. Nemenej pôsobivá je v ďalšom priebehu albumu rovnako, snáď len ešte viac dokumentaristicky poňatá rúbanica „Manifest“. Anti-rasistickej hymne „Territory“ vládnu kotle hromových bicích skvelého Igora Cavaleru – prvý singel sa niesol v ťažkom strednom tempe, krvavé gitarové riffy si valcujú cestu dažďovým pralesom. Inštrumentálka „Kaiowas“, ako pocta indiánskemu kmeňu, ktorý spáchal masovú samovraždu na protest proti vládnym snahám o zabratie ich územia, je predzvesťou búrky s názvom „Roots“, ktorá o tri roky neskôr vypukne pod rukami štvorice pomalovaných Brazílcov. K najvýraznejším kúskom na „Chaos A.D.“ prekvapujúco patrí aj coververzia „The Hunt“. Aj keď sa hovorí, že tým najlepším coverom v podaní SEPULTURY je motörheaďácky „Orgasmatron“, ktorý v časoch „Arise“ naspieval Max s pollitrovkou rumu v krvi, mňa osobne vždy oveľa viac bavila nádherne zvrátená melodika „poľovačky“ od NEW MODEL ARMY.
A to som stále iba pri vrcholoch tohto hudobného diela. Je tam toho viac, je to husté, nadčasové, skvelým spôsobom fungujúce aj po takmer štrnástich rokoch. Pravda, štýlotvorným jedincom a novinárom z Rolling Stone to stačiť nemôže. Tí ešte čakali na svoje „Roots“.
