Na úvod kompilácie dostali priestor povestní vyhulení retardi EXIT 13 s ich už vtedy bizarnou nádielkou v štýle noise grind core obohatenom o rockové až rock ‘n’ rollové elementy, zachytenou na EP „Spare The Wrench... Surrender The Earth“. Svojský zmysel pre humor a na svoju dobu celkom odvážne nápady robia aj po rokoch tieto štyri skladby pomerne počúvateľnými. Nedá mi zároveň nespomenúť aj spotvorenie obalu zásadného albumu VENOM „Black Metal“ (obal ako taký zostal nezmenený až na logo a to, že ten pán na obale má v ústach jointa) na „Just A Few More Hits“ a kolekciu barových songov v štýle muziky 30. rokov „Smoking Songs“.
Grindová legenda PHOBIA sa na mini CD „All That Remains“ prezentuje skôr riadne archaickým a priamočiarym death metalom. Klasický growling, ani stopa po melódiách či technickej hre v štyroch skladbách, ktoré sú len dokumentom doby a vtedajšieho podzemia. Nedávno im mimochodom vyšiel album u tuzemských Obscene Productions a recenzia na tento materiál sa povaľuje niekde na tejto stránke...
Zhruba to isté možno povedať o mne absolútne neznámych GOREAPHOBIA, akurát zvuk postráda hutnosť materiálu PHOBIA, od ktorých ich odlišujú početné pomalšie tempá a melodické vyhrávky. Ich materiál však našťastie tvoria len dve skladby, takže ten bzukot je rýchlo preč.
Najväčším pojmom na kompilácii a zároveň interpretom, ktorého tvorba prešla najvýraznejším vývojom i komerčným úspechom je fínsky AMORPHIS. Rovnomenné EP prináša dvojicu skladieb, ktoré si neskôr našli cestu na dlhohrajúci debut „The Karelian Isthmus“ – „Misery Path“ a „Vulgar Necrolatry“ (objavila sa ako bonus na neskoršom licencovanom vydaní u Nuclear Blast). Obe skladby však žiaľ patria do obdobia, kedy boli AMORPHIS ešte násťroční chalani, jedna z mnohých death metalových kapiel v severskej oblasti, bezo stopy po charakteristických melódiách, či ľudových vplyvoch. To, čo je teda hodné vašich peňazí je až neskoršia éra započatá zlomovým počinom „Tales From The Thousand Lakes“.
Kompilácia ako táto má len veľmi úzky záber a cieľovú skupinu poslucháčov – dnešní tridsiatnici a starší páni s väčším obvodom brucha, dnes už často vzorní oteckovia rodiny a neraz počúvajúci už celkom odlišnú muziku. A skôr práve preto vychádzajú tieto rarity v obmedzenom náklade, než by to bolo ich samotnou exkluzívnosťou. V rámci všeobecného prehľadu však tieto veci neuškodia ani mladším ročníkom, ktoré sa môžu pridať k oteckom spomínajúcim na éru, kedy obtiahnuté rifle, vybíjaná riflová bunda, tenisky s odstávajúcim jazykom a tričko s patrične nechutným obalom boli zdrojom osobnej pýchy a hrdosti.
CD k recenzi poskytli Day After records
