Vzhľadom na to, že nabitý koncert IRON MAIDEN v Zlíne sa mi z finančných a aj časových dôvodov nepodarilo absolvovať, podsunul som zopár otázok kolegovi z redakcie SME a ten ich predostrel jednému z vyvolených. Dúfajúc, že tým vyvoleným bude frontman železnej lady Bruce Dickinson musel som sa „uskromniť“ iba s odpoveďami od gitaristu JANICKA GERSA. Napriek tomu dúfam, že fanúšikom zaženú smäd po informáciách z tábora tohto slávneho zoskupenia.
Na druhú polovicu septembra chystáte pod značkou EMI už svoj trinásty štúdiový album s názvom Dance of death. Kde a kedy vznikal?
Nahrávalo sa na jar v štúdiu Sarm v západnom Londýne pod taktovkou Kevina Shirleyho, ktorý produkoval už náš predchádzajúci album.
Spevák Bruce Dickinson album na oficiálnej internetovej stránke kapely vychválil do nebies. Aj vy z neho máte taký dobrý pocit?
Som naň hrdý. Keď som ho nedávno znovu počul, páčil sa mi.
Od posledného albumu Brave New World ubehli takmer tri roky. Mali ste jasný smer, akým sa na Dance of Death vydať?
Výsledný produkt sa rodil postupne, ale bola to pre mňa zábava. Sám som bol prekvapený množstvom nápadov, s ktorými členovia kapely prišli. Všetko, čo sme robili, bolo, že sme to skladali dokopy. Bola to tímová a veľmi vzrušujúca práca. Zo vzájomného súboja trojice gitár (Murray - Smith - Gers - pozn. autora), ktoré v kapele máme, vznikli naozaj zaujímavé veci.
V čom je nový album iný ako Brave New World?
Má epickejší rozmer. Vyskúšali sme si aj novú techniku hry, ale nijaké revolučné zmeny nečakajte. Stále je základom typická tvrdá rytmika Iron Maiden, plná melodických zvratov a masívnych gitár. Snažili sme sa do jednotlivých skladieb dostať čo najviac nápadov a neklásť si pritom obmedzenia. Aj preto má album opäť viac ako hodinu a polovica skladieb vyše šesť minút. Som presvedčený, že fanúšik nás aj tak odhalí už po niekoľkých taktoch. Poznávacie znamenia zostávajú. Strom, z ktorého vychádzame, je stále ten istý. Aj preto máme toľko fanúšikov.
Prečo ste ho nazvali Dance of Death?
Tá pieseň je veľmi silná a ten názov sa nám na album hodil najviac. A všetkým sa páčil. Nič viac za tým nehľadajte.
Metallica za prvý týždeň predala 400-tisíc kusov nového albumu St. Anger? S akým predajným číslom budete spokojný vy?
Nestarám sa o to. Najdôležitejšie je mať dobrý pocit z toho, čo robíte. Ak viem, že som pre výsledný produkt urobil maximum, nie je pre mňa kritérium predajnosti prvoradé. Horúčka sledovania predajných čísel v kapele už dávno pominula.
Budete hrať nejaké nové skladby aj na súčasnom turné po Európe?
Len úvodnú Wildest Dreams. Na zostatok si naši poslucháči musia počkať do septembra. Do tých čias nech si užívajú naše najnovšie DVD Visions of the beast. Myslím, že stojí za to.
Baví vás aj v štyridsiatich šiestich rokoch obiehať s gitarou na krku koncertné pódiá?
Hudba je môj život. Neviem si predstaviť, kde inde by som bol natoľko spokojný ako v Iron Maiden. Dávam do hrania všetko, ale, samozrejme, snažím sa nájsť si čas aj na deti a manželku. Rovnako ako ostatní v kapele. Aj preto sme do Zlína prileteli len na otočku. Odohráme koncert a po ňom letíme naspäť. Máme medzi jednotlivými vystúpeniami deň voľna a obidve moje deti (dvoj- a deväťročné - pozn. autora) sa potešia, keď sa zase zjavím doma. Znamená to síce na druhý deň vstávať ráno o šiestej, čo som nikdy nemal rád, ale stojí to za to.
Robíte tak na turné už dlho?
Len občas. Keď sa to dá stihnúť. V opačnom prípade nám zostáva tourbus.
Dokedy ste odhodlaný živiť sa metalovou hudbou?
Dokiaľ budem vládať. Aj džezoví či bluesoví hudobníci vydržali na pódiách do neskorého veku. Je jedno, aký druh hudby si vyberiete. Podstatné je, či do toho dáte srdce. Nikdy nebudem hrať pre to, aby som hudbou pomáhal predaju rozličných módnych vecí, ako to funguje trebárs vo vysielaní americkej MTV. Tam je biznis jediným zmyslom, a to už nie je muzika.
Aj v súkromí zostávate verný metalu?
"Ja sa nebránim ničomu. Rád si pustím Louia Armstronga i Franka Sinatru, no zvládnem aj taký Radiohead. Najradšej mám však Jeffa Becka, jeho pesničky mi doslova učarovali.
