O THROES (oficiálne si to píšu skôr ThrOes) som donedávna nechyroval, stávajú sa však na Slovensku kadejaké náhody a tak mi jedného dňa v schránke pristál exkluzívne spravený digipack s takmer sedemdesiatimi minútami hudby. Dvoch z troch ľudí, ktorí tento album stvorili, asi ani nebudete poznať, ale ak vám je povedomé meno bubeníka, tak áno, je to TEN Kevin Talley, ktorý okrem toho, že bol súčasťou zostavy BDM ikony DYING FETUS, účinkuje alebo účinkoval v desiatkach iných skupín a jednou zo zastávok na jeho hudobníckej ceste boli aj THROES z Hobartu v Tasmánii.
Tento svojský hudobný úkaz tam existuje už od roku 2003, počtom položiek v diskografii však neohúri – jedno demo z roku 2005 a konečne po jedenástich rokoch ticha debutový album. Archívy jeho tvorbu hodili do vreca s nápisom „avantgardný black metal“, ale na to v podstate môžete zabudnúť, možno to platilo pre staré veci. Aktuálnych desať skladieb je hudobne niekde inde, nie že by hudba austrálskeho spolku nevyznievala dostatočne temne, mrazivo a zlovestne, ale čierneho kovu je tu minimum, a to ešte sa s ním stretávame v jeho modernejšej, skôr drásavo disharmonickej podobe. Na nejakých krídlach vznešene ponurých harmónií si určite nezalietate. Post-blacky typu Poliakov ODRAZA či odrazy blbých stavov NACHTMYSTIUM/HATE MEDITATION, jedine ak tak.
„Dissident metal“, ako si to THROES nazvali sami, stojí na základoch, v ktorých nájdeme veľa takých stavebných kameňov ako sludge, industrial metal a možno nejaký krásou a melanchóliou opovrhujúci strojovo odľudštený death/doom – na um mi prišli aj našinci 0N0. Drásajúce riffy vo valivých pomalých a ťažkých stredných rýchlostiach, občas prerušené rýchlym náklepom, alebo rozpité v takmer ambientných medzihrách. V gitarách efektom prehnané zmrzačené postrockové riffy, búšiaca ťaživosť NEUROSIS, spomienky na postupy MINISTRY v ich najmetalovejších časoch, mučivé nálady MINDROT a ťažká psychedélia pre tých, ktorým sa páčia MINSK alebo COBALT. Hranie je občas na hranici minimalizmu, ale táto jednoduchosť vytvára správne podmračenú atmosféru.
Istú melodiku možno nájsť v niektorých zľahka sólujúcich gitarových linkách, prípadne v mrazivých náladovejších momentoch. Textové posolstvá (tak trochu psycho) prinášajú vokály naplnené utrpením a zlobou, a je tak trochu škoda, že v booklete sú texty zverejnené štýlom, aký mne osobne berie chuť študovať ich podrobnejšie, tu tento umelecký zámer ide skôr proti poslucháčovi. Pokiaľ ide o technické veci ako zvuk, tak ten je v rámci žánru dobre urobený, s hudbou dokonale korešponduje. A digipackové balenie albumu, vydaného v tisíckusovom náklade, oko rozhodne poteší.
