Z toho, čo vyšlo v posledných mesiacoch, ma v rámci brutálneho death metalu zaujalo toto. Samozrejme nestíham recenzovať (a ani počúvať) všetko čo vychádza, dá sa teda povedať, že ide o veci, ktoré prešli prísnym výberom.
EMBODIED TORMENT – Liturgy Of Ritual Execution (2015, New Standard Elite, 36:14)
Brutálny death metal, kalifornské Sacramento, na obale povedzme že predstava stredovekého či ranonovovekého popraviska so šibenicami a kolesami (šiesta skladba má názov „Rädern“, po nemecky je v tom proste viac surovosti než v neutrálnom anglickom „wheels“), celá parta vyzerá deathmetalovo, mohlo by byť dobre. A aj je. Deväťskladbový dlhohrajúci debut EMBODIED TORMENT prináša ponurý, hutný, často naklepaný death metal, v ktorom sa masakrovanie, odchované na BRODEQUIN (textovo výrazne, hudobne čiastočne), ENMITY alebo ORCHIDECTOMY strieda s dávkami staroškolských postupov, valivých pomalých pasáží a občasných slamov a tento mix vo výsledku môže miestami pripomínať aj LITURGY. Vokalista Mat Chaco zvláda niekoľko slušne nafrázovaných hlbokých chrochtavých a kloktavých polôh, gitaru drví Joaquin Chavez, basu David Ko a v BDM bande by ste za bicími asi nečakali osobu menom Cynthia Chaco, ale i takéto príbehy píše život. Z kolekcie nárezov vyčnieva vyše deväťminútová „morbídna epopeja“ „Thrones Od Slain“, záverečný cover „Judas Cradle“ od BRODEQUIN sa v podstate aj dal čakať a vydaril sa. Zvuk nahrávky je taký akýsi pritlmený, trochu v ňom zanikajú gitary, ale celkovo je nazvučenie fajn surové a bez plastovej pachuti. Veľmi sľubný začiatok.
7.5/10
http://www.metal-archives.com/bands/Embodied_Torment/3540344484
http://embodiedtorment.bandcamp.com/
BOWEL STEW – Debridement (2015, Pathologically Explicit Recordings, 25:32)
U Španielov si do svojej dosť bohatej diskografie tretí album pripísali aj zaslúžilí umelci chorobného gore z talianskej Lombardie. Pod názvom BOWEL STEW hrajú od roku 1999 a pamätám si, že už demo „Splatterhouse“ z roku 2002 prinášalo väčšie než bežné množstvo brutality, čosi ako BDM prehnaný ešte cez booster. Trinásť rokov nato sú Riccardo (bicie), Omar (gitary, vokály) a Bubba (vokály) stále ctiteľmi pravidla, že počíta sa jedine brutalita, krv a rozklad. Osem vlastných vecí a cover od – kto by to bol povedal – BRODEQUIN (tentokrát „Hollow“) je v podstate na vrchole stupnice BDM barbarstva. Útočný, natlakovaný rachot, v podstate podobný BRODEQUIN a podobným záležitostiam, neľútostné gitary hrajú zlobné harmónie podložené náklepmi, spomalení pomenej, málo ľudský diktát občas zvýraznia zlovestné gitarové trilky, po vokálnej stránke máme dočinenia s občas asi aj zefektovaným T-rexom, ktorý akurát niečo žerie a odháňa od koristi konkurentov.
8/10
http://www.metal-archives.com/bands/Bowel_Stew/3929
https://www.facebook.com/pages/Bowel-Stew-Official/107541992612120?ref=ts&fref=ts
SUPPURATION – Devouring Your Prayers (2015, Gore House Productions, 33:42)
Dávka poriadnej kolumbijskej zúrivosti nikdy neuškodí a o tú aktuálnu sa postarali Dying Betus (bicie, vokály), Julian Suarez (gitary, vokály) a Nelson Zapata (basgitara). SUPPURATION z Bogoty, D.C. a Cundinamarky existujú od roku 1997 a „Devouring...“ je ich tretím dlhohrajúcim albumom. Desať skladieb na bezbožné a mizantropické témy prináša skôr útočný, priamočiary, ale aj primerane technicky prepracovaný brutálny death metal kolumbijského strihu. Hudba je väčšinou v náklepových tempách, má pochmúrnu, hrozivú atmosféru, ale takisto je pomerne bohatá na výrazne harmonické gitarové postupy a melódie, nie až v takej miere ako u ANCIENT NECROPSY (kde kedysi pôsobil bubeník), ale rozhodne si všimnete, že nejde tu len o rachot bez atmosféry. K tej prispievajú aj oživujúce pomalšie party, basové vyhrávky, mrazivé intrá, a takisto za zmienku stoja vydarené vokály, dva brutálne, pričom zvlášť ten výlevkový je trieda, keďže jeho pôvodca si fakt dáva záležať na výslovnosti. Treťou polohou je vyšší rev, miestami ako v starých časoch DEICIDE. Celkovo je to paľba n a úrovni, kto sleduje scénu tejto krajiny, nemal by ju vynechať.
8/10
http://www.metal-archives.com/bands/Suppuration/58076
https://www.facebook.com/Suppuration
KRAANIUM – Chronicles Of Perversion (2015, Comatose Music, 40:04)
Pokiaľ ide o moderný slam, KRAANIUM, v súčasnosti nórsko-anglické kvinteto, v ktorom dvojčatá Madsa a Martina Funderudovcov (gitary, vokály, resp. hlavný vokál) doplnili Mitch Rider na bicích, Brad Woe na basu a Jason Varlamos na gitare, stelesňujú väčšinu tých jeho klišé, ktoré ma nebavia. Resp. takto – šokovať či zaujať by sa tým dalo tak v roku 1990, dnes to môže vyznievať skôr infantilne a nasilu. Čert to ber, aktuálne sú tie textové vízie inšpirované napríklad vyčíňaním sériových vrahov a jeho zvráteným sexuálnym podtextom, takže menej sračiek (ako takých), viac príbehu, na slam dobré. Hudobne každopádne KRAANIUM predstavujú špičku, majú to skrátka urobené dobre. Nejakými náklepmi extra neplytvajú, zato ale ich „dupáky“ zaujmú šťavou a pestrosťou a v pozadí sú podkreslené často fakt zaujímavými gitarovými harmóniami, je fajn, že sedemstrunky tam nie sú z frajeriny, ale naozaj niečo hrajú. Kompozične sú skladby vystavané solídne, nie je tam nejaký stereotypný vzorec „hladko-obrátene a zase naspäť“, nahrávka má ťah a dobrú zlovestnú atmosféru s apokalypticky rinčiacou basou. Osobne mi gitary pripadajú trochu potlačené bicími (s dosť „ľudským“ ozvučením, pochvala!) a vokálmi. Tie si zaslúžia uznanie, všetky tie growly a výlevky znejú nadpriemerne neskreslene, navyše je tu veľmi dobré frázovanie. Ak niekto ten slamming BDM vie, tak napríklad KRAANIUM aspoň na novinke určite, predtým ma to vlastne vôbec nebavilo.
8/10
http://www.metal-archives.com/bands/Kraanium/34297
https://www.facebook.com/kraaniumslam
PUTRIDITY – Ignominious Atonement (2015, Willowtip Records, 26:06)
V talianskom Turíne už desiaty rok funguje beštia zvaná PUTRIDITY, u ktorej ešte donedávna za skvelou hudobnou úrovňou dosť zaostávala tá textová, ale na aktuálnom treťom albume sa viac-menej prestala hlúpo perverzne rýpať v kadejakých telesných otvoroch. Krváky, morbídnosti a kadejaké mŕtvolky, o tom to je naďalej, komu to takto stačí, počvachtá si. Hudobne týchto deväť kusov v podstate nemá chybu, ide o vysoko brutálny, útočný, guľometne páliaci i buldozérovo drviaci a technicky prepracovaný brutálny death metal v kategórii DISGORGE a DEFEATED SANITY, štýlovo kryštalicky čistý, bez úkrokov k iným extrémnym žánrom. Výborná hra ťažkých, mäsitých gitár, hutný basový podklad a prvotriedne bicie, asi aj naschvál mierne vytiahnuté dopredu, aby sme si užili napríklad impozantnú rýchlosť kopákov. Vokalista Paolo Chiti je výborné hĺbkové hrdlo s variabilným výrazom i frázovaním a som celkom zvedavý kto ho nahradí, keďže momentálne je aktívny už len v DEVANGELIC. Bubeník Dave Billia tiež mierne okresal svoje záväzky, v súčasnosti funguje hlavne v HOUR OF PENANCE, BEHEADED alebo SEPTYCAL GORGE. Dúfam, že túto neľahkú situáciu so zostavou Paolo „Pannino“ (gitara), Andrea „Ciccio“ Aimone (gitara) a Alessandro Cravero (basgitara, texty) rýchlo vyriešia, BDM svet novinku rozhodne potrebuje zažiť naživo.
http://www.metal-archives.com/bands/Putridity/92948
https://www.facebook.com/PUTRIDITY.OFFICIAL
9/10
