DECONVERSION – Incertitude Of Existence (2014, Amputated Vein Records, 20:08)
Táto banda pochádza z Mexicali v mexickej Dolnej Kalifornii a debutový album vydala 2. decembra minulého roku u Japoncov. „Incertitude Of Existence“ bol nahraný v zostave Chris A. Rosas bicie, Seth Gutierrez gitary, basgitara, vokály a Hyram Nieto gitary, basgitara, vokály. Má to len sedem skladieb za dvadsať minút, ale ak si potrpíte na techniku, veľa hrania, atmosféru, melodiku, a zároveň to chcete mať okorenené agresivitou, surovosťou a klepačkami, DECONVERSION sú jasnou voľbou.
Základ ich tvorby bude niekde na starej Floride s dôrazom na neskorú tvorbu DEATH, hrajú to ale v tech-BDM duchu, mnoho gitarových vrstiev, vyhrávok, sólovania, skrátka je to celé vyslovene „výpravné“ a zároveň správne úderné. Nový BENEATH, ARCHSPIRE, možno trochu SPAWN OF POSSESSION a podobne. Baví ma to, je to živé, hudba drží pokope a má nejaký ľudský rozmer. Čo mám na mysli – nepripadá mi to ako chladná akademická predvádzačka na spôsob prvého albumu BEYOND CREATION. (Dokonalí hudobníci atď., ale nebaví ma to, druhý album som zatiaľ ani neskúšal.) Mexičania tiež hrajú ako čertiská, majú kvalitný zvuk, skrátka profi práca, skúste.
8/10
ANACRYPTIC – Of Infamy And Pride (2014, samovydanie, 16:20)
V júli minulého roku na net svoje debutové EP zavesili kolumbijskí ANACRYPTIC. Existujú od roku 2012, zatiaľ v zostave Emanuel Jaramillo (gitary, basgitara, bicie) a Sergio Ospino Toloza (vokály). Podľa všetkého nováčikovia na scéne, ťažko povedať, ako sú na tom s hraním naživo, v štúdiu si však poradili rozhodne dobre. Päťskladbová nahrávka žánrovo spadá do skôr technickejšieho brutálneho death metalu, ktorý si však aj napriek prepracovanosti zachováva starú dobrú kolumbijskú nespútanosť. Tempo je väčšinou rýchle, klepačiek dosť, možno nie vždy totálne frenetických, i keď tu i tam si na ORIGIN spomeniete, ale hlavne až netradične prirodzene ozvučených.
Na vyváženie je tu aj dosť zaťažkaných a nasekaných partov, a pokiaľ ide o pestrú, harmonicky bohatú gitarovú hru, pri všetkej hutnosti a brutalite kdesi v pozadí zachytíte aj vplyv takých veličín ako DEATH a možno aj SPAWN OF POSSESSION, hoci nie je tam až taká akademickosť a riffy popri dramatickosti budujú aj na hravosti a temperamente. Vokál je v hĺbkach, takže BDM, ktorý si užijú aj milovníci extrému, aj tí, ktorým ide hlavne o techniku. Veľmi sľubný nástup.
7,5/10
INCINERATING PROPHECIES – Depravity Incarnate (2014, Sevared Records, 27:28)
Trio John Carvajal (bicie), Billy Betancur (gitary, vokály), Jim Angulo (basgitara) ma oslovilo už debutovým albumom „Slay The Damned Impostor“ z roku 2011, keďže už tam sa INCINERATING PROPHECIES prezentovali ako solídna nádej dlhodobo mocnej kolumbijskej BDM scény. Navyše to v Barranquille hrajú tak akosi európsky drvivo a priamočiaro, nerád robím také veci, ale musím povedať, že IS sú jednou z mála kapiel, ktoré mi hudobne čiastočne pripomenuli to, čím sme sa zaoberali u nás. A celkovo má tento rúhačský vyhladzovák blízko k veciam ako DERANGED, FERMENTO, DETRIMENTUM alebo VOMITORY, povedzme že level extrémnosti je tu ešte o čosi zvýšený, a Billy má kvalitný hlboký, na pomery žánru netradične zrozumiteľný growl.
Novinkou je veľa goregrindových „odzemkov“, ktoré sú rytmicky aj vokálne podané tak, že zo všetkého najviac mi to pripomína našich CRUENT, taká „Bloody Pussy“ je úplne presná. Je to sranda, hoci ma extra neteší, že na týchto miestach IP textovo blúdia kdesi v genitálnych končinách a obal, hoci nakreslený pekne (Eniat/Matteo Osorio možno študoval Deatherove práce, ktovie), je tiež zhruba v tom duchu. Odhliadnuc od týchto zbytočností a toho, že názov „Depravity Incarnate“ už pred rokmi použili bratislavskí ACHROMASIA, ma to baví dosť.
8/10
MASACRE – Brutal Aggre666ion (2014, Mórbida Productions, 39:37)
V Kolumbii sa pozrieme ešte rovno ku koreňom. Nie niekde v džungli, ale na deathmetalovej scéne. Medellínski MASACRE stáli v roku 1988 pri jej základe a nielen doma patria medzi uznávané pojmy. Napriek odohratým rokom i povesti legendy si na konto pripísali zatiaľ len päť dlhohrajúcich albumov, najnovší vyšiel v októbri minulého roku u Mórbida Productions, domovského vydavateľstva ansámblu, ošéfovaného frontmanom Alexom Okendom. Ten je spolu s gitaristom Juanom Carlosom Gómezom v kapele od začiatku, ostatní traja spoluhráči nastúpili v rokoch 1994 – 2008.
Od týchto kronikárov kolumbijského násilia mám najlepšie napočúvaný debut „Requiem“ (1991), ktorý zvlášť retrospektívne vyznieva ako surová kolumbijská odpoveď na prvé dva albumy DEATH, a dvojku „Sacro“ (1996), agresívny a ponurý kus old school death metalu, opäť narevaný v charizmatickej španielčine.
Osemnásť rokov po ňom sú už veci trochu inak. MASACRE stále hrajú surovo, tak akosi neučesane, stavajú na drásajúcich riffoch a pochmúrnej, bezútešnej atmosfére. Pokiaľ ide o tempá, dosť pritlačili na pílu, „Brutal Aggre666ion“ valcujúce pasáže strieda s rôznymi náklepmi. Zlostná, zúrivá hudba je stavaná aj na kontrastoch istej melodiky a zvláštnych disharmónií, vďaka čomu MASACRE občas znejú ako AVULSED so zohavenými melódiami. Prevažujúci hlboký, často ťahavý growl starého strihu, podporený revom a syčiacim škrekom, sprostredkúva posolstvá skazy v angličtine a španielčine v pomere 5:3, hoci v prípade konkrétne tejto bandy by to výhradne v rodnej reči bolo možno ešte lepšie, MASACRE sú tak trochu nočným kolumbijským slumom, v ktorom číha smrť.
7,5/10
ANNOG VNRAMA – Seven Names Ov Chaos (2014, Charred Remains Records, 38:39)
V Čile je ešte o dosť viac deathmetalových kapiel, než koľko sme si spomenuli v špeciále, a jednou z tých, ktorú som v čase jeho písania ešte nepoznal, sú ANNOG VNRAMA z La Ligua.Vznikliv roku 2005, demo vydali pred 4 rokmi a debutový album im vyšiel v máji u domácich Charred Remains Records (ORATEGOD, DEFACING atď.). Piati Čiľania naň nachystali deväť skladieb brutálneho, temného death metalu, zasväteného starým démonom, rúhaniu a troche gore.
Vydarene tu koexistujú rýchle, agresívne a technické pasáže, v ktorých sa gitary nevyhýbajú ani občasnému trilkovaniu, a pomalé, ponuré, valivé momenty, v ktorých sa AV blížia až k praotcom INCANTATION alebo krajanom DOMINUS XUL. V podstate akási syntéza modernejšieho, technicky podaného USBDM a starého morbídneho kovu smrti. Klasiku ctí aj zvuk, hlavne bicie, je tu hrmotne nazvučená basa a ťažký, skôr 90-kový growling. V podstate ďalší predstavitelia ponurej čílskej školy s vydareným debutovým albumom.
7,5/10
