Keď pred 25 rokmi John McEntee a Paul Ledney (vtedy obaja hrali v PROFANATICA) zakladali INCANTATION, asi netušili, že práve stavajú základný pilier jedného deathmetalového subžánru. A nebolo takého rituálu, ktorý by im ich vtedy ukázal ako kapelu, ktorá je v rámci temného a rúhačského death metalu (v 90. rokoch pohodlne usalašenom v BDM truhle) aj v roku 2014 stále vodcom a menom, ktoré musí padnúť v recenziách albumov väčšiny nasledovníkov. Zvlášť latinskoamerická, ale z výraznej časti aj austrálska či poľská deathmetalová scéna by bez existencie tohto infernálneho monštra vyzerala zrejme trochu inak.
INCANTATION sú v rámci death metalu pravdepodobne držiteľmi rekordu v počte členov, ktorí sa u nich vystriedali, zvlášť naživo, tak odoka je to niekoľko desiatok ľudí. Hlavným mozgom je však odjakživa John McEntee (gitary, od roku 2004 aj vokály), fungujúci najlepšie v tandeme s bubeníkom Kyleom Severnom, ktorý je tu s prestávkami dve desaťročia. Tretím do partie je od roku 2008 basgitarista Chuck Sherwood a v tejto zostave vznikol aj aktuálny deviaty, alebo vrátane „Upon The Throne Of Apocalypse“ desiaty album „Dirges Of Elysium“.
„Dirges Of Elysium“ je esenciou starej pochmúrnej a pekelníckej školy death metalu, dielom priamo z jej kolísky. Apokalyptické rýchle útoky, striedané pádmi do zničujúcej, ťahavo sa valiacej lávy, nabrúsené sóla, znepokojivé harmónie, skôr náznakovité, ale funkčné melódie – na niektorých miestach dokonca akoby „pozdravy“ PARADISE LOST z čias „Gothic“ a MY DYING BRIDE na „Symphonaire...“. K tomu hlboký, surový, často typicky ťahavý growling a na záver vyše šestnásťminútový rúhačský epos „Elysium (Eternity Is High)“, taká „metráková čerešnička“, akú si INCANTATION občas dopriali aj v minulosti.
