Čtvrtek
31.7.2014
Denní verze
 id
 heslo
Rok vydání
2010

Vydavatel:
Invada/Cargo

Stopáž:
48:31

Studio:
SOA Studio

Produkce:
Stuart Matthews + Justin Greaves

1. Troublemaker
2. We Forgotten Who We Are
3. Fantastic Justice
4. Bastogne Blues
5. Of A Lifetime (JOURNEY Cover)
6. Burning Bridges (THE MIKE CURB CONGREGATION Cover)

Justin Greaves
bicie, gitara, perkusie

Joe Volk
spev

Karl Demata
gitara

Chris Heilmann
basgitara

Daisy Chapman
piano, klávesy

Charlotte Nichols
violončelo

Merijn Royaards
bicie

+ hostia

Danny Ashberry
hammond

Liz Purnell
trombón

Mark Ophidian
sample

a ďalší

A Love Of Shared Disasters (2006)
200 Tons Of Bad Luck (2009)
The Resurrectionists / Nightraider (2009)
I, Vigilante (EP) (2010)
(Mankind) The Crafty Ape (2012)
No Sadness Or Farewell (EP) (2012)
Poznan 2011 A.D. (live) (2012)
White Light Generator (2014)

CRIPPLED BLACK PHOENIX - I, Vigilante (EP)

CRIPPLED BLACK PHOENIX nevedia behať na krátke trate. Nemusia. Dvojalbum, ktorého stopáž presiahla monštrózne dve hodiny, patrí doteraz medzi to najlepšie, čo v minulom roku vyšlo. A hodinové vystúpenie vo Viedni by bez problémov znieslo raz takú dĺžku – aj tak by bolo tým najočarujúcejším koncertným zážitkom za veľmi dlhú dobu. Koho by potom prekvapilo, že sa EP tejto kapely honosí rovnakým množstvom hudby, aké zvyknú obsahovať bežné albumy...

CRIPPLED BLACK PHOENIX

Post-rockom proti svojej vôli
Ak Britom prischla post-rocková nálepka, mohla za to viac niekdajšia prítomnosť basgitaristu MOGWAI v ich zostave ako tvorba samotná. Skupina svoj štýl výstižne popisuje ako „end-time ballads“. A jej odlišnú ideovú príslušnosť k úplne iným scénam dokresľuje aj nedávna pocta zosnulému spevákovi blues-punkových THE GUN CLUB. K citáciám sedemdesiatkového rocku, folkových a bluesových vzorov na „The Resurrectionists / Night Raider“ sa pridali skladby umiestnené po boku Nicka Cavea či WOVEN HAND. Pričom v prípade WOVEN HAND ide dokonca aj o jeden spoločný kúsok – skutočne vynikajúci.

Nostalgická aura okolo CRIPPLED BLACK PHOENIX je však ešte väčšia. Prekvapujúca „Burning Bridges“, ktorá je bonusovou skladbou na práve prepieranom „I, Vigilante“ a pri ktorej vám zorné pole zahalia retro účesy ABBA, nie je len dobrým vtipom na adresu „obmedzených fanúšikov“, ale aj priamym odkazom na starú vojnovú komédiu „Kelly´s Heroes“. Snímok s Clintom Eastwoodom v hlavnej úlohe patrí medzi najväčšie inšpirácie skupiny. Napokon, mnohé repliky vo filme bláznivého tankistu Donalda Sutherlanda zdobili aj predošlú dosku. A aby toho nebolo málo, nové EP vzdáva hold veteránom z druhej svetovej vojny a prvému albumu klasikov JOURNEY. Pri takej miere spiatočníctva je až úctyhodné, že zverenci vydavateľstva Geoffa Barrowa z PORTISHEAD dokážu znieť stále aktuálne. Navyše elegantne. A bez kŕčovitého utápania sa v prehnanom spomínaní či napodobňovaní.

CRIPPLED BLACK PHOENIXStarého psa novým kúskom nenaučíš
„I, Vigilante“ je menším časozberným dokumentom. Kým niektoré piesne z predchádzajúcej dosky boli vďaka rôznym zdržaniam až niekoľko rokov staré, novinka cielene zachytáva súčasnú formu CRIPPLED BLACK PHOENIX. Skupina okolo Justina Greavesa, bývalého člena ELECTRIC WIZARD, sa však príliš nezmenila; presne podľa kréda vlk môže zmeniť kožuch, nie však svoju povahu, ktoré obopína celú nahrávku. Minimálne prvé tri kompozície by si bez problémov našli svoje miesto aj na „The Resurrectionists / Night Raider“. A tá druhá by patrila medzi jeho najsilnejšie momenty.

Prísne vzaté, pokiaľ ide o hudobnú stránku, „I, Vigilante“ chýba vyváženosť, výraznejšia koncepcia a cinematickosť svojho predchodcu, pre ktorú sa ho oplatí počúvať celé dve hodiny – nezáleží na tom, či pozorne alebo len ako kulisu. Kým jednotlivé skladby zo spomínaného dvojalbumu ako keby ani veľmi nevyčnievali a podriaďovali sa celku, tie z „I, Vigilante“ vystupujú v momentálnej konštelácii samé za seba. A občas zakolísajú. Po navnadení úvodnou „Troublemaker“ a nadšení z naliehavej „We Forgotten Who We Are“ prichádza nie úplne presvedčivé experimentovanie so spevom v inak súcej „Fantastic Justice“ a rozvláčna „Bastogne Blues“. Posledné dva covery sú skôr ozvláštnením.

Na záver sa nedá ubrániť dojmu, že si Briti odložili to najlepšie pre chystaný dlhohrajúci(!) počin – samozrejme, s výnimkou zimomriavkovej „We Forgotten Who We Are“. Na druhej strane, kiež by aspoň takto zneli všetky dosky nahraté z rozmaru a pre dobrý pocit. Dobre strávená trištvrtehodinka v spoločnosti tej najsympatickejšej skupiny, aká sa v ostatnom čase vynorila na hudobnej scéne.


Klypso

Zveřejněno: 6.10.2010


Starého psa novým kúskom nenaučíš. Opäť súčasne znejúca nostalgia, inšpirácia sedemdesiatkovým rockom, folkovými a bluesovými vzormi. Tentokrát síce nie vynikajúca, ale zato určite veľmi príjemná nahrávka ako predpríprava na dlhohrajúci(!) počin.

Autor recenze:
7 / 10

Redakce:
zatím nehodnoceno

8,1 / 10





Copyright © 2003 - 2012 Metalopolis.Net, všechna práva vyhrazena.
Doslovné ani částečné přebírání tohoto materiálu není povoleno bez předchozího svolení.

ISSN 1214-6218

Locations of visitors to this page