THE FACELESS - Planetary Duality
Zlatá kalifornská mládež dobýja svojou brutálnou muzikou Európu! Presne pred rokom som na tomto mieste oslavoval chlapcov zo SUICIDE SILENCE, v týchto dňoch k nám na značke Lifeforce Recors prichádza zázrak menom THE FACELESS, ktorý svoj druhý radový album „Planetary Duality“ vydal v Štátoch už na sklonku minulého roka. Okrem rovnakého pôvodu majú tieto kapely spoločných viacero poznávacích znamení. V oboch prípadoch ide o beťárikov tesne po dvadsiatke, ktorí očividne celú pubertu trávili v skúšobni – naozaj nie je normálne, aby niekto v tomto veku tak dobre ovládal svoj hudobný nástroj. Obe kapely sa priam vyžívajú v tých najextrémnejších formách gitarovej muziky – deathcore v prípade SUICIDE SILENCE, technický brutal death metal v podaní THE FACELESS. A čo je v tejto chvíli najdôležitejšie – obe formácie budeme vidieť naživo v lete na festivale Brutal Assault!

THE FACELESS žnú zaslúžené ovácie a pochvaly zo všetkých možných strán. Fanúšikovia technického kovu smrti, fajšmekri, znalci, kolegovia z iných kapiel – veľavravná je účasť na turné po boku veľkých mien ako NILE, NECROPHAGIST, DECAPITATED, THE BLACK DAHLIA MURDER, alebo v týchto dnoch aktuálne CYNIC a MESHUGGAH. THE FACELESS sú v kurze, zaslúžene oslavovaní ako žiarivá súčasnosť a nádejná budúcnosť svetového death metalu.

Základom všetkého je ohromujúci talent a inštrumentálna vyspelosť. Len tak môžu THE FACELESS vo svojej tvorbe vychádzať z experimentálneho death metalu reprezentovaného na začiatku deväťdesiatych rokov legendami ATHEIST a CYNIC. Sotva však poprú aj svoju záľubu v brutálnom death metale (pochopiteľne) amerického strihu – s citom pre melódiu a technicky dokonale zvládnuté gitarové sóla môžu hrdo súperiť so stálicami z DECREPIT BIRTH, ktorí to vlani svojou fantastickou doskou „Dimishing Between Worlds“ vyhrávali na všetkých frontoch. Ak máte radi inštrumentálne namakaných šialencov NECROPHAGIST, budete pri počúvaní tohto albumu pizúkať blahom – s tým malým rozdielom, že THE FACELESS dávajú horde okolo Muhammeda Suiçmeza riadne nafrak už spomínaným citom pre silné melodické momenty, chytľavosť a vokálnu pestrosť. Výborný zvuk a tučne nasekané gitarové riffy, šokujúco šantiace bicie – niet divu, že po nich MESHUGGAH siahli pri zostavovaní svojej aktuálnej koncertnej šnúry. Lepších a originálnejších ctiteľov svojho odkazu by len ťažko hľadali. Melodický spev, vokodér v štýle CYNIC, zaujímavé klávesové medzihry – ako keby chceli THE FACELESS čo najviac podčiarknuť textovú náplň svojej tvorby. Mimozemšťania naozaj nie sú (snáď s výnimkou švédskych veteránov HYPOCRISY) v death metale frekventovanou témou. Že sa dá tradičná blasfémia podať naozaj sofistikovane v štýle sci-fi, o tom svedčí skladba „Xeno Christ“. Ježiš Kristus ako mimozemšťan inplantovaný do lona Panny Márie... no, veď som v úvode písal, že šarvanci majú tesne po dvadsiatke.

Moju maličkosť THE FACELESS svojím novým albumom doslova odstrelili na prvé počutie. Ak podobne vystrájajú aj na koncertných pódiách, máme sa v lete na čo tešiť!
Zveřejněno: 13.3.2009
Reaper12.3.2009Tři roky stará debutová deska "Akeldama" budiž zapomenuta, a to i přesto, že se rovněž jednalo o vskutku interesantní záležitost. Již tam bylo patrné, že THE FACELESS jsou více než slušní instrumentalisté, leč zatím v žádném případě tolik vyzrálí skladatelé. Jistě, "Akeldama" měla spoustu tváří, poloh i nálad, leč zatím na sebe navrstvených bez zjevného systému. Před třemi roky nám americká sestava odkryla instrumentální trumfy, na "Planetary Duality" je jen potvrzuje a ještě navíc přidává trumfy skladatelské.
(na závěr si jen neodpustím malou poznámečku a prohodím něco o tom, že NECROPHAGIST cit pro melodické momenty rozhodně mají, a to tak, že více než dostatečný)
[8 / 10]
Dalas12.3.2009Z mého pohledu ještě o něco lepší záležitost, než včera zde recenzovaní OBSCURA. Mladíci THE FACELESS bodují zručnou instrumentací, zřetelnými odkazy ke tvorbě CYNIC a posluchačsky atraktivním dávkováním melodických partů, které se střídají s riffově natlakovanými jízdami. Půlhodinka, která v žádném případě nenudí.
Tohle je určitě jedna z těch správných cest, která by měla oddálit uvíznutí death metalového žánru v ghettu vlastní zakonzervovanosti.
[8,5 / 10]