Výrazom „metalová avantgarda“ sa podobne ako označením „progresívny metal“ zvykne plytvať. Je veľké množstvo kapiel, ktoré si avantgardnú stigmu „zaslúžili“ tým, že využívajú odkaz prapôvodných priekopníkov, no v pravom zmysle slova dnes už nič avantgardné neponúkajú. Po naozaj dôkladnom overení, že meno Bjørnar E. Nilsen nie je ďalším z Garmových pseudonymov konštatujem, že VULTURE INDUSTRIES medzi spomenuté kapely jednoznačne patria a z plagátu, ktorý im zarámovaný pravdepodobne visí na stene bergenskej skúšobne, určite čumia rozpadnutí(!) ARCTURUS. Chýba presný a kedykoľvek rozpoznateľný rukopis Hellhammera a čosi je naopak navyše, odkaz svojich učiteľov však VULTURE INDUSTRIES nielenže nezaprú, častokrát ho dokonca hrdo vystavujú, nehovoriac o naznačenej veľkej hlasovej podobnosti speváka Bjørnara E. Nilsena s hrdlom pána Rygga zhruba z obdobia „La Masquerade Infernale“ a „The Sham Mirrors“.

No a čo je teda navyše? Mrchožrúti na svojom vytúženom debutovom albume našťastie okrem polárkových inšpirácii predvádzajú pravdivosť porekadla „keď dvaja robia to isté, nie je to to isté“. Ich výhodou je pravdepodobne príslušnosť k inej generácii metalových muzikantov, ktorú zúročujú spôsobom, meniacim spráchnivelú a dnes už aj úplne vyčerpanú avantgardu na materiál svieži a aktuálny aj v roku 2007. Pomedzi avantgardoidné postupy vyčnieva krásna schopnosť písať jednoducho a nevyužívať samoúčelnú komplikovanosť. Skladby sa síce tvária dramaticky navrstvene, no tentokrát z neustálych zmien nerozbolí hlava, spoje a nity medzi jednotlivými panelmi pôsobia väčšinou nenásilne a bavia. „The Dystopia Journals“ je prirodzeným a univerzálnym dielom. Neuveriteľne ľahko sa počúva a prvých niekoľko posluchov utešene rastie. Má množstvo tých typických vecí, ktoré debutu ešte dokážete blahosklonne odpustiť a zároveň zreteľný prísľub, že by sa VULTURE INDUSTIES mohli nasledujúcimi počinmi vypracovať k svojskejšiemu ksichtu a splatiť dlh materskému žanru pre zmenu tým, že ho posunú trochu ďalej.

A najmä, ešte predtým, než sa „The Dystopia Journals“ začne trochu opakovať, postaví uši (a palce) do pozoru skladbou „Blood Don’t Flow Streamlined“, jednou z najlepších metalových kompozícii tohto roku s dokonale chytľavou a - načo šetriť chválou - doslova geniálnou slohovou frázou. V piatich minútach sa tu vystrieda všetko, čo je na albume podstatné, plus malá danzigovská vsuvka ako bonus.

VULTURE INDUSTRIES prichádzajú vztýčiť vlajku žánru v čase, kedy sa jeho kľúčoví zakladatelia buď rozpadli (ARCTURUS, IN THE WOODS...), presunuli do úplne iných vôd (ULVER) alebo prešli na svoj vlastný „pinkfloyd“ mód (WINDS). Zo zeme dvíhajú a oživujú ohlodanú mŕtvolu, ktorej ešte skôr, než sa postaví na vlastné nohy a snáď aj urobí ďalších pár krokov, treba dôkladne vyprať špinavé ošatenie a povystierať hnáty.

Bude sa vám páčiť, ak máte radi:
ARCTURUS - The Sham Mirrors
ULVER - Themes From William Blake´s The Marriage Of Heaven And Hell

Deadmann
29.9.2007

Jako bych poslouchal "The Sham Mirrors, Part 2". Tohle je asi to nejvýstižnější, co mohu k debutu norské smečky VULTURE INDUSTRIES napsat. A nesvádí mne k tomu jen vokalistův projev, který páně Rygga připomíná více než dosti.

Jednoznačný tip pro ty, kterým přišla poslední nahrávka ARCTURUS příliš špatná.

[7 / 10]