Tak toto je naozaj príjemné prekvapenie! Nie je to tak dávno, čo sme spolu s kolegom Dalasom doslova lámali palice nad debutovým albumom „One With The Underdogs“ od losangelských TERROR. Dnes je zrazu všetko inak. Ich druhého radového, celkovo tretieho (zbierka starších skladieb vyšla minulý rok pod názvom „Lowest Of The Low“) sa neviem dopočúvať, robí mi radosť minimálne takú veľkú ako spomienka na podarené koncerty BORN FROM PAIN a SICK OF IT ALL na tohtoročnom Brutal Assaulte – jednoducho a jasne, ak by sa ma niekto spýtal na to najlepšie z tohtoročnej „hárdkórovej“ úrody, bez mihnutia oka odporúčam album „Always The Hard Way“ od TERROR.
V čom všetkom sa táto kapela tak výrazne zlepšila? Kde hľadať príčiny toho, že TERROR dnes bez problémov nakopávajú rite aj slávnejším súputníkom HATEBREED? Odpovedí je hneď niekoľko. V prvom rade je to o produkcii. Kým debut nahrávali páni okolo frontmana Scotta Vogela na vlastnú päsť, nad novinkou už dohliadalo pozorné oko scénou vysoko rešpektovaného Zeussa. A ten sa veru pochlapil, potvrdil, že slabší zvuk dosky „Vendetta“ od THROWDOWN bol iba výnimkou potvrdzujúcou pravidlo. Tento maniak má proste zlaté ručičky – nielen gitarové linky nabrali u TERROR v porovnaní s debutom hutnosť, silu a neskutočný drive. Kapela hrá z cédečka jednoducho „tučnejšie“. Je viac ako pravdepodobné, že za tým stojí aj zlepšenie inštrumentálnych schopností celej kapely. TERROR často koncertovali s metalovými kapelami. Martin a Doug tak boli večer čo večer konfrontovaní s hráčsky vyspelejšími metalovými gitaristami, čo ich podľa ich vlastných slov nútilo riadne na sebe zapracovať.
TERROR dokážu zložiť veľmi chytľavé motívy, o ktorých už pri počúvaní na domácej aparatúre viete, ako dobre budú fungovať na koncertoch. Dokonalé refrény ako stvorené na hulákanie davu, pasáže pre drsné moshovanie, rýchle brejky, ktoré spoľahlivo roztočia každý circle pit. Všetko je to však robené s neuveriteľnou ľahkosťou, nejde o žiadny kŕč ako v prípade nových HATEBREED. Chlapci z Los Angeles majú navrch rovnako v tom, že aj pri počuteľnej inšpirácii metalovou muzikou nezabúdajú na svoje korene. Jednoducho tá „HC“ zmes v ich hudobnej výbušnine je veľmi citeľná, vyvažuje do kvalitnej harmónie tvrdé metalové jadro.
Texty sú v ich prípade čerešničkou na torte. TERROR potvrdzujú staré známe pravidlo o tom, že slová, ktoré sa nedajú vytetovať na ľubovoľnú časť tela, sú v rámci HC scény hádzaním hrachu na stenu. Vrcholom celého aktuálneho diela je z tohto pohľadu skladba „Last Of The Diehards“ – pocta starým svorkám ako AGNOSTIC FRONT, SICK OF IT ALL či MURPHY´S LAW, nielen po textovej, ale i hudobnej stránke najlepší kus na albume. Rovnako pobaví krátka hip-hopová exkurzia (This Is Los Angeles) „Dibbs And Murs Check In“, zvlášť, keď po nej nasledujú ťažké riffy výbornej „Hardship Belongs To Me“.
Je to pestré, je to dynamické, plné energie a zdravej nasratosti. Lepšie hácéčko som veru v tomto roku nepočul.
