TOOL - 10,000 Days

TOOL - 10,000 Days

TOOL - 10,000 Days

TOOL - 10,000 Days

Američania TOOL svojimi bez debaty výnimočnými nahrávkami, popierajúc akékoľvek logické pravidlá a dogmy hudobného biznisu, získali výlučné postavenie. A hoci je dnes úplne iná doba, už dávno zaujali miesto medzi najklasickejšími hudobnými telesami rockovej siene slávy. Ťažko povedať, či ide o jednu z najvplyvnejších kapiel, keďže charakter a unikátnosť ich produkcie znemožňuje zrod nasledovníkov, stále by sme našli množstvo známych interpretov, ktorí napriek tomu TOOL citujú ako jednu z veľkých, hoci v ich tvorbe ťažko počuteľných inšpirácií a minimálne so záujmom a zvedavosťou sledujú každý lúč svetla, ktorým toto kvarteto pretína tmu neznáma.

TOOLDlhých päť rokov muselo uplynúť, než si človek opäť mohol vychutnať pocity napätého očakávania, než sa opäť zintenzívnili nálety fanatických obdivovateľov v podobe nezmyslených oslavných ód ako aj zvýšená koncentrácia kritikov, ktorých podobným spôsobom ospevované formácie vábia ako rozkladajúca sa mršina mračná múch. To všetko bolo znovu sprevádzané dobre cielenými dezinformáciami a žartíkmi zo strany kapely. Napriek mimoriadne prísnym opatreniam zo strany vydavateľa a informačnému embargu (na seriózne informácie) priamo od kapely nakoniec unikli nové skladby výraznú dobu pred oficiálnym dátumom vydania. Jednou z príčin neutíchajúcej zvedavosti bolo aj očakávanie vysokej pridanej hodnoty vo forme exkluzívneho balenia a výtvarného stvárnenia nového albumu, na ktoré si okrem beztak kvalitnej hudby kapela potrpí (majitelia „Lateralus“ alebo nedávno vydaných DVD singlov vedia o čom je reč) ako na významnom dotvorení celkového umeleckého dojmu. Výsledok však určite prekonal očakávania nejedného fanúšika, pretože ornamentmi detailne zdobený digipak, obrázky a fotky v booklete, ktoré pri použití dvojice zväčšovacích skiel osadených na prednej strane balenia možno sledovať ako trojdimenzionálne, rozhodne nepatrí medzi veci, ktoré sú medzi tým množstvom nosičov vychádzajúcich na svetlo sveta každý rok bežnou udalosťou.

TOOLOveľa väčšia zvedavosť však plynula z očakávania toho najdôležitejšieho – hudby. Doposiaľ bolo možné pozorovať v diskografii TOOL tendenciu stupňujúceho sa prechodu k čoraz väčšej náročnosti a komplexnosti, kladúcej nemalé nároky na pozornosť poslucháča nielen vo forme času stráveného napočúvaním si aktuálneho albumu. Boli tu hlasy oznamujúce ešte väčší ponor do transcendentálnych a mystických sfér ako logického pokračovania „Lateralus“, ale i zaručené informácie o výraznom pritvrdení, dokonca priamo od kapely, nijako neskrývajúcej obdiv k švédskej ukrutnosti MESHUGGAH (s ktorou ich, podobne ako s legendou KING CRIMSON, spájajú vzájomné sympatie i spoločné koncerty v minulosti). S odstupom času možno dať čiastočne za pravdu aj týmto veštbám. V niektorých momentoch ide „10,000 Days“ ďalej a hlbšie, než kde skončil „Lateralus“, hlavne po náladovej stránke je kapela často tvrdšia a temnejšia než kedykoľvek predtým. Východiskovými sa stali posledné dva albumy, na ktoré odkazuje množstvo použitých postupov i pocitov, čo pri prvých vypočutiach podsúva argumenty o stagnácii a opakovaní. Album možno tematicky rozdeliť na dve polovice (mimochodom aj booklet je svojim spôsobom delený na polovice a ďalej na stále menšie časti), každú s príbuzným obsahom, inklinujúcim k odkazu „Ænima“ alebo „Lateralus“. Hudobne priamočiarejšia a po textovej stránke adresnejšia je skladba na spôsob titulnej veci z „Ænima“ - „Vicarious“ (prvý singel, čaká sa na klip), s tendenciou získať pozornosť poslucháča ihneď a napriek svojskej rytmike a štruktúre prístupná „Jambi“, spolu s „The Pot“ evokujúca niektoré skladby zo spomínanej „Ænima“ (hlavne „H“, prípadne „Jimmy“). Spolu predstavujú tú prístupnejšiu tvár tvorby TOOL, reprezentovanú v minulosti práve albumom „Ænima“. Naopak, protipólom sú kompozície vychádzajúce z „Lateralus“, spočiatku pôsobiace nevýrazne a rozťahane. Ide o prepojenie „Wings For Marie“ s „10,000 Days“ (v súvislosti s ňou booklet spomína Weather z LUSTMORD) a dvojzáprah „Intesion“ s „Right In Two“, pri ktorých možno pozorovať citlivú prácu so stavbou kompozície, Careyho virtuózne narábanie so špeciálnymi perkusiami a vyčerpávajúcu demonštráciu schopností TOOL, nedeliteľného celku, v ktorom každý z individuálnych hráčov podriaďuje svoje muzikantské ego v prospech jednoty výsledku. Hoci medzi najvýraznejšie články patrí rytmická sekcia Carey/Chancellor, čerpajúca z odkazu čierneho kontinentu, Adam Jones napriek tradičnej absencii klasických stupnicových sól predvádza zložitú a snáď najkomplexnejšiu hru zo všetkých predchádzajúcich albumov. I Maynard (v jeho prípade možno pre zmenu už dlhší čas pozorovať ovplyvnenie vokálnymi postupmi Blízkeho východu) opäť preukazuje schopnosť prezentovať sa svojim hlasom ako jediným nástrojom svojho druhu. Samostatne stojacou časťou albumu je ďalšia z radu uletených zvláštností objavujúcich sa naprieč diskografiou TOOL - „Rosetta Stoned“, vrátane dlhšej predohry „Lost Keys“. Skladba, textom vzbudzujúca veľký záujem (príbuznosť s „Third Eye“ alebo „Flood“), ktorej obsahu bol na oficiálnych stránkach ešte pred vydaním „10,000 Days“ venovaný samostatný newsletter, však snáď ako jediná obsahuje niekoľko podľa môjho názoru hluchých miest, a v niektorých momentoch pôsobí zbytočne rozťahane, inokedy zase kapela nepochopiteľne stopne sľubne sa otvárajúci motív.

TOOLNapriek počiatočným rozporuplným pocitom z nového materiálu musím konštatovať, že album s každým vypočutím rástol a odkrýval jednu vrstvu po druhej, čo mne samému potvrdilo predpoklady o opäť náročnejšom diele a nútilo počúvať „10,000 Days“ stále znovu. Korene tejto neprístupnosti, silnejšej než kedykoľvek predtým, vidím v celkovej nálade albumu. Kým „Lateralus“, pri všetkej svojej ťažobe a uzavretosti do seba, bol v konečnom dôsledku oslobodzujúcim zážitkom s vyslovene pozitívnym odkazom, „10,000 Days“ je výpoveďou o nesmiernej frustrácii, hneve a nádeji ležiacej na dne neprekonateľného zármutku a čiastočne aj rafinovaným politicko-filozofickým posolstvom, kde však nie je nevinných, len spoluvinníkov a obžalovaných.

„10,000 Days“ opäť odráža vývoj TOOL a predstavuje jednoznačný krok vpred. Nezvyčajný, náročný, samostatne stojaci. Albumov tohto druhu nebolo, a zrejme ani nebude, za posledné roky mnoho.

 402

Radicalcut

Verdikt

Jednoducho nový TOOL.

Hodnocení

Autor
10 / 10
Redakce
8,5 / 10
Čtenáři
8,8 / 10

Další informace

Stopáž: 75:50

Produkce: TOOL
Studio: O' Henry, Burbank, CA; Grandmaster a The Loft, Hollywood, CA

www.toolband.com

Sestava

Skladby

  1. Vicarious
  2. Jambi
  3. Wings For Marie (Pt.I)
  4. 10,000 Days (Pt.II)
  5. The Pot
  6. Lipan Conjuring
  7. Lost Keys (Blame Hofmann)
  8. Rosetta Stoned
  9. Intension
  10. Right In Two
  11. Viginti Tres

Diskografie

Fear Inoculum (2019)
10000 Days (2006)
Schism/Parabola (2005)
Lateralus (2001)
Salival (CD/DVD) (2000)
Ænima (1996)
Undertow (1993)
Opiate (1992)

Jiné pohledy

10 / 10
Pri "10,000 Days" som si znovu raz uvedomil, že by som TOOL vlastne ani nemal počúvať. Ostatné kapely sa mi v porovnaní s nimi zdajú byť až príliš obyčajné, jednoduché, ploché... a to pri snahe zachovať si zdravý rozum naozaj nie je dobré.
Štyria fascinujúci umelci v totálnej izolácii od okolitého sveta opäť raz stvorili dielo, ktorého hĺbky sa budú dať objavovať celé mesiace, roky. FATES WARNING majú svoje "Príjemné odtiene šedej", "Desať tisíc dní" je o pátraní po všetkých odtieňoch čiernej - pátraní, ktoré je viac ako hudobným zážitkom. Je to mágia.
Rudi | 23. května 2006

 

8 / 10
S mým vztahem k TOOL je to podobné jako v případě V-dura. Rád si tvorbu této kapely poslechnu, musí na to však být ta správná nálada. To zcela jednoznačně platí i o "10,000 Days", které de facto pokračuje v hudební linii ražené touto kapelou. Ačkoliv i tato deska dokáže působit velmi zdlouhavým dojmem, chce to najít ten správný okamžik pro její absorbování. Určitě se nejedná o nejlepšé dílo TOOL, ale ostudu kapele rozhodně nedělá. Původně jsem chtěl dát 7,5, ale za "Right In Two" přidávám ještě půlbodík navrch.
Dalas | 23. května 2006

 

8 / 10
V případě TOOL se zdá, že evoluční vývoj se začíná zpomalovat, „10,000 Days“ už příliš nového nepřináší, naopak jako by zpřehledňoval vše z minulosti skupiny již známé, a tak by se z pohledu omezeného pouze na vlastní tvorbu skupiny mohlo zdát, že TOOL již stojí na místě. Při komplexním pohledu na jejich roli v hudebním spektru však zjistíte, že nestojí na místě, ale procházejí se po samostatném kontinentě, který je jenom jejich. Stále předvádějí velmi osobité pojetí rockové hudby, kterou jen tak někdo nedokáže napodobit. Přesto se nedokážu zbavit nepříjemného pocitu, že to nejlepší už má skupina za sebou.
Noisy | 23. května 2006

 

8 / 10
TOOL nikdy nepatrili na najvyššie priečky môjho rebríčku. Mám ich rád, no počúvanie ich dosiek u mňa vyžaduje tú správnu "chvíľu". Napriek tomu si myslím, že patria medzi najvýznamnejšie zoskupenia súčasnosti, sú nenapodobiteľní, dokonale charakteristickí a fantastickí hudobníci.

"10 000 Days" je zrazu oveľa prístupnejší. Stále vykazuje tradičné prvky tvorby TOOL a pritom sa neopakuje. Je epický, mnohovrstvý, pestrý a zároveň chytľavý a napínavý. Počúva sa oveľa ľahšie, čo ho vôbec neoberá o zaujímavosť (aspoň pre mňa nezainteresovaného) a hlavne: akoby ste už ani nemuseli byť depresívny intelektuál, prípadne ašpirujúci samovrah, aby ste docielili ten zvláštny pocit, že Maynard vám spieva z duše.
V-dur | 18. května 2006