ADOR DORATH patria medzi najambicióznejšie tuzemské metalové spolky. Už demoverzia debutu „Ador Nin Edeleth Ador Dorath“ upútala dizajnom a na demáč netypicky vyzretým materiálom (nečudo, že sa oficiálneho vydania po zakotvení u Shindyho dočkala prakticky bez zmien). Rovnako kvalitne už na prvý pohľad pôsobí dvojka „Symbols“, vydaná už ako jedna z vydavateľských priorít labelu. Napoly koncepčný album rámcovaný (ako už názov napovedá) deviatkou symbolov, odkazov na alchymistické „vedy“ a citátmi z Ecovho „Mena ruže“ je však po hudobnej stránke skrz-naskrz aktuálny.
V slušivom zvukovom kabáte sú zreteľné odkazy na zahraničné metalové superhviezdy, od DIMMU BORGIR, ktorých evokuje hneď blackmetalové furioso na začiatku prvej skladby „Rosa“, cez NIGHTWISH, ktorých nemôže nepripomínať kvalitný a istý hlas Lenky Machovej (excelujúci hlavne v „Desert“) až po náznaky elektro-maršmetalu à la RAMMSTEIN (úvod „Mountain“). Jednoznačným vrcholom celej nahrávky je „Vitriol“, ktorá do hutného zvuku zaobalila netradičnou rytmikou (bicie obsluhuje Čepa zo súčasného line-upu FORGOTTEN SILENCE) poháňanú symbiózu s trochou nadsádzky arcturusovsky hravých kláves a, ak mám zaloviť v domácich vodách, DEMIMONDE evokujúceho duetu Lenkinho spevu a Ivošovho silného, ale v základe blackmetalového vokálu.
Negatívom cédéčka je však presne to, čo môže zdanlivo pôsobiť ako jeho klad. ADOR DORATH len na špičkovej úrovni (treba zdôrazniť, že aj inštrumentálnej!) prehrávajú to, čo do dokonalosti priviedol niekto iný. Už samotný formát „kráska a zviera“ sa po „Velvet Darkness They Fear“ od THEATRE OF TRAGEDY posunul len pramálo, povýšenie DIMMU BORGIR do role absolútneho ťaháku mamutieho Nuclear Blast definitívne definovalo symfonický black po kompozičnej i zvukovej stránke. ADOR DORATH nevykročili z československej reality a neschopnosti zachytiť štýl vtedy, keď sa jeho hranice definujú a spolupodieľať sa na ich tvorbe. Výnimky typu MASTER’S HAMMER a ROOT toto pravidlo len potvrzujú. Lokálpatriotizmus undergroundových médií a fanúšikov tak z ADOR DORATH robí niečo, čím ešte nie sú.
Českotěšínska šestica však môže stavať na presvedčivých koncertných výkonoch, na pedantnej snahe o jednotu grafického a hudobného obsahu, na dravosti i ambíciách. Berúc do úvahy všetky prednosti ADOR DORATH však stále čakám, že nájdu odvahu na prekročenie Rubikonu lokálnej scény a na ďalšom albume prekvapia. Poctivé základy sú definitívne vybudované.
