Česká (post)hardcorová scéna žije. Zmieňovať sa o mimoriadnych kvalitách súpisky Silver Rocket by bolo by nosením husitov do Tábora – a veľkosťou malý label Day After v ničom nezaostáva. Vizionárska firmička, ktorá bola hniezdom súčasných megastars SUNSHINE (spomeňte si na to, keď ich uvidíte na MTV!), vydáva na štarte hviezdnej kariéry stojacich LANDMINE SPRING, či pustila do sveta prelomový „Raison d’Etre“ z dielne LVMEN má kvalitou ďaleko od väčšiny lokálnych podzemných vydavateľov, venujúcich sa nanajvýš podpore kamarátov z krčmy. Dobrým dôkazom je aktuálne CD mladej švédsko-dánskej pätice CHILDREN OF FALL. Aj keby hudba nestála za nič, v česk(oslovensk)ých pomeroch ohúri snáď najlepšou ochranou proti kopírovaniu, skvele spracovaným bookletom, v ktorým je radosť listovať...
CHILDREN OF FALL sa zhliadli v modernom deriváte hardcoru s predponou „emo“. Miesto samoúčelnej agresivity sa snažia prehovoriť do duše naliehavými a aktuálnymi textami v bezútešnom podaní. Zúfalý rev subtílneho Andersa Näslunda v zopár miestach zaťahá za uši, na druhej strane práve on dodáva „hlbokým posolstvám“ kapely na autentickosti. Ostro, až naivne (ale kvalitne sformulované) ľavicové a pacifistické verše občas zabiehajú na tenký ľad; ani na chvíľu však nedôjde na pochybnosti o úprimnosti zdelenia CHILDREN OF FALL. Kým začiatok albumu nie je stopercentne presvedčivý (ťažko sa výrazne odlíšiť v stále rastúcom zástupe podobne orientovaných spolkov), dvojdielna „Last Call For Anarchism“ odštartuje skutočne silnú jazdu. CHILDREN OF FALL sú totiž výborní inštrumentalisti; svoje hlukové steny dokážu vyšperkovať variabilnou rytmikou, umnou prácou s tempom a intenzitou i dostatkom zapamätateľných melódií. Spomínaná „Last Call For Anarchism“, skvele gradovaná „Halfhearted“, bezmenná inštrumentálka, „Panorama“ či záverečná „A Critique Of Life As We Know It“ sú po zásluhe vrcholmi albumu, jedna za druhou. Výborný, pestrý a čitateľný zvuk len podčiarkuje, že aj na „D.I.Y.“ scéne sa dá vytvoriť po technickej stránke svetové dielo, keď sa chce, a keď nechýba talent.
CHILDREN OF FALL určite nemajú ambície zbúrať hranice svojho žánru, aspoň nateraz nie. Francúzsky názov dosky pripomenie už spomínaných LVMEN, grafický koncept bookletu zase vizuál k „Sun That Never Sets“ od NEUROSIS. Rozsiahle hypnotické plochy odkazujú na ISIS... ale ako celok „Bonjour Tristesse“ („Vitaj, smútok“) obstojí. A najviac poteší fakt, že na celom CD je jasne vidieť dobre odvedená práca a, akokoľvek pateticky to znie, láska k hudbe.
CD k recenzi poskytli Day After records
Na stránke Day After Records nájdete dve skladby z tohoto albumu v MP3 formáte.
