Keďže album od BAL-SAGOTH je zrejme ešte v nedohľadne, už samotný názov počinu TURISAS prezrádza štýl, v ktorom sa kapela pohybuje. Osobne mi veľmi nesedí, ak kapela v textoch, alebo v názve spomína slovo metal... príde mi to trocha naivné. Nuž, ale pozrime sa na tento album bližšie. Revolúcia tentokrát nečaká.
Podstatou škatuľky „Battle Metal“ je nesporne pompa, istý majestát, sila... dôraz na mytologický podtext a oslavu hrdinských činov. Predchádzajúca veta môže znieť naivne, ale ak sa tento koncept spracuje dobre, tak môže priniesť veľmi zaujímavú porciu kvalitnej hudby, ako to napríklad dokázali už spomínaní BAL-SAGOTH, hlavne svojou staršou tvorbou. To ale o TURISAS povedať nemôžem, prečo?
Pretože aj keď sa kapela vehementne snaží o dosiahnutie čo najväčšej pompy a hudobnej sily, jej snaha zlyháva prinajmenšom v niekoľkých oblastiach. V prvom rade tu platí staré známe, že menej je niekedy viac. V podstate celý album je postavený na klávesoch, ktoré sú nosným pilierom melódií, atmosfér a vôbec najvýraznejším prvkom valcujúcim všetko ostatné. Dá sa však povedať, že aj najlepším, aj keď častokrát sa jedná o veľmi naivné „jednoprstovky“. Patrná je tiež snaha o hymnickosť a zakomponovanie aj pseudo folkových elementov. Tu môže veľmi úsmevne vyznieva časť skladby „The Land Of Hope And Glory“, kde refrén tvorí „zborové" vyspevovanie „la-la-la-laj-la-la-laj-laj“, čo môže privodiť niektorým jedincom zástavu dýchania, srdcový infarkt, alebo záchvat smiechu. Ako som už spomenul, mimo kláves sú ostatné nástroje značne utopené, či už kompozične, alebo zvukovo. Gitary melú stále tie isté kilá, ktoré dokážu veľmi rýchlo omrzieť. Vokál nie je ani príliš drsný, ani výrazný, proste klasický chraplák, občas vybiehajúci do melodickejších kričaných polôh. Vokály sú samozrejme spestrené nutnými zbormi v snahe o čo najväčší pátos. Atmosféru sa snažia TURISAS vyčariť hlavne úsekmi bez gitár, len užitím dominantných kláves a výraznejšej basgitary, alebo rôznymi ambienciami. To sa im aj celkom darí a práve tieto časti patria k tomu najlepšiemu, čo pre mňa vôbec nahrávka ponúka (to je napríklad úvod „One More“, alebo časti skladby „The Messenger“, príjemné klávesové motívy v „Midnight Sunrise“). Vôbec asi mojou najobľúbenejšou a najpodarenejšou skladbou je „Midnight Sunrise“ s dobre zaranžovanými vokálmi a užitím (zrejme samplu) harmoniky chvíľami až s nádychom FINTROLL (podobný a ďaleko primitívnejší nádych má i „Sahti Vaari“).
Aby som tu len zbytočne nekopal do mŕtveho koňa, tak „Battle Metal“ má svoje silnejšie momenty a zaujímavé časti (zopár), žiaľ nevýraznejší zvuk, jednoduché gitary a vôbec všetky ostatné nevýrazné prvky z neho robia len treťotriednu kópiu slávnejších BAL-SAGOTH. Zaprisahaní priaznivci Angličanov, by si týmto albumom mohli skrátiť čakanie na ich novinku, ale len na vlastné riziko.
