Štúdium elektronickej hudby v Arnheme, práca pre filmový priemysel, zvukové novátorstvo, skúmanie vzťahu medzi auditívnym a vizuálnym, získavanie prestížnych ocenení alebo vystavovanie v múzeách. 47-ročný Nemec Thomas Köner má skutočne výborné papierové predpoklady na to byť rešpektovaným ambientným umelcom. Napĺňa ich aj jeho jedenásty „Novaya Zemlya“, koncepčne zasadený do prostredia súostrovia za severným polárnym kruhom, ktoré Sovietsky zväz využíval na testovanie vodíkovej bomby Tsar. Könerovo smerovanie k metafyzickej geografii, ako ho vo svojej eseji nazval Thierry Charollais, opäť spĺňa aj tie najnáročnejšie kritériá. Je to majster v narábaní s farbou zvuku a zrkadlení nehostinnej krajiny. Novinka sa po cestovateľskom experimente „La Barca“ znova vracia k väčšiemu minimalizmu, pričom zapája aj relatívne harmonické vplyvy „Nuuk“ a „Kaamos“. Kľúčová je pre ňu práca s tichom a zvukmi situovanými tesne nad hranicou počuteľnosti, ktorá jediná môže verne reprezentovať vyľudnený kus zeme. „Novaya Zemlya“ pripomína obrazotvornosťou niektoré terénne nahrávky Geira Jenssena. Ibaže svojou súdržnosťou a tým, ako uveriteľne sa približuje čírej dokumentárnosti, hoc aj vymyslenej, ich ešte o niečo prevyšuje. Pred zavretými očami sa doslova rozkladá chladný, rádioaktívny svet. Ako keby niekto znova ozvučil Tarkovského Zónu.