Tak čo už, snažil som sa, nevydalo :) Snáď recky na tie albumy pridá niekedy niekto iný.

ziiiiiiiiiiiiiiiv ,prilis pjekne slohove cvicenie …..

pokial tam nemas cytoslovcja typu rozparat, zahrdusit, pryklincovat, antykryst

ci nepouzijes aspon jedno zlozite suvetie typu:
„ Miro Šmajda si môže toho vyprchaného rukojemníka, ktorému drží nôž pod krkom, pokojne zabiť, znásilniť a zožrať „ nech mi nemenovany klasik ukryty v redakcii odpusti citat z jeho recenzie,

nemas ani najmensiu sancu :-)

Už som to poslal aj na mail redakcii. A je fakt, že som to s tou dĺžkou prepískol. Do diskusie som to vložil len preto, lebo som bol zvedavý na názor. Redakcia tento príspevok môže predsa hocikedy vymazať.

@Dalas, POMOC!! Alebo skôr "Houstone, máme problém"

To je čo za nápad trepať to do diskusie? :D

To ma byt recka nebo slohove cviceni? //:=]
Ale ja mam jen zakladku, takze neposoudim objektivne.

Takže, moju recenziu na Still Life už mám hotovú :) Rád by som si vypočul Váš názor :)


Ako začať recenziu, na jeden z albumov, ktorý významným spôsobom zmenil môj pohľad na Progresívnu hudbu a zároveň ma priviedol k Progresívnemu Rocku? Ako opísať niečo tak emocionálne krásne, plné rozličných, zväčša veľmi melancholických, smutných, temných a znepokojujúcich nálad na ktorých výčet ľudská reč ani nestačí? Lásku ako takú, nie je možné niekedy opísať racionálnymi argumentmi a často ostávame len pri konštatovaní, že tú osobu alebo vec milujeme a cítime to tak. Hudba Opeth je práve o rozličných emóciách, ktoré človek buď cíti a je touto hudbou úplne ohromený a pohltený alebo mu príde nudná a vcelku nič extra hovoriaca.
Vo svojej recenzii sa pokúsim aspoň z časti priblížiť základné informácie o albume, jeho hudobnú a textovú stránku, aby mali ľudia nepoznačení hudbou Opeth aspoň približnú predstavu, čo môžu od albumu očakávať a budem veľmi rád, ak sa niektorím aj na základe mojej recenzie Opeth zapáčia v prípade, že ich táto skupina nejakým spôsobom obchádzala.
Album Still Life z roku 1999 je štvrtým radovým a zároveň druhým koncepčným albumom skupiny, ktorého príbeh nechcem špecifikovať až príliš do detailov, pretože by som nechcel ukrátiť mladých fanúšikov od jeho odkrývania postupne. Prezradím však, že album je silne kritický voči kresťanskému stredovekému zriadeniu a rozpráva príbeh lásky nepomenovaného hlavného hrdinu a jeho lásky Melindy. Hlavný hrdina je vyhnaný, pretože nezdieľa kresťanskú vieru. Po pätnástich rokoch odlúčenia od svojej lásky sa vracia späť aby si Melindu odviedol zo sebou, ale čakajú ho nemilé prekvapenia. V tomto momente sa začína náš album.
Čo sa týka hudobnej stránky, Still Life je jednoznačne v porovnaní s predchádzajúcimi troma albumami najviac progresívny, má však podľa môjho názoru najbližšie k My Arms, Your Hearse hlavne svojími disonantnými/disharmonickými Death/Doomovými riffmi, ktoré sa striedajú s akustickými melodickými časťami a je od svojho predchodcu jemnejší z ešte premyslenejšími a komplexnejšími štruktúrami. Na druhej strane, ale určite nie je až tak surový a vsádza hlavne na veľmi špecifickú atmosféru, ktorá doslova pohlcuje poslucháča a ak zároveň čítate aj textovú stránku spolu s hudbou, Váš celkový dojem bude dvojnásobný a doslova budete prežívať každý moment v deji. Texty však nie sú písané veľmi jednoznačne a budete musieť miestami zapojiť aj svoju fantáziu, pretože je väčšina textov napísaná veľmi metaforicky. Mikael Akerfeldt je čistý Poet. Čo sa týka jeho speváckeho prejavu, absolútne excelentne zvláda hlboký Death Metalový Growl, ale takisto krásne emocionálne precítený čistý spev. V tom je aj najväčšia sila tvorby Opeth. Či už je to striedanie Mikaelového vokálu, takisto je to aj so striedaním brutálnych a melodických pasáži, ktoré sa zároveň preplietajú úplne prirodzene a plynulo, až má človek pocit, že kombinácia Death/Doom Metalu a Progresívneho Rocku tu bola odjakživa. Od Death/Doomového vyznenia však neočakávajte blast beat a dvojkopáky na každom mieste. Riffy a sóla ako také tiež nie sú prehnane exibicionistické za účelom predvedenia, čo všetko dokážem zahrať, ale ide hlavne o celkový dojem hrania skupiny, ktorá vytvorila skutočne silné skladby s ohromnou hĺbkou a práve týmto skladbám prispôsobila svoju hru.
Rozmýšľal som nad tým, že opíšem každú skladbu samostatne, ale podľa mňa to nemá význam, pretože sú všetky skladby úplne jedinečné a jedna od druhej dosť odlišná. Za vrcholy albumu by som však určil prvú skladbu The Moor, ktorá je jednoznačne jedna z najlepších skladieb skupiny a na ktorej môžeme počuť celé majstrovstvo Opeth so striedaním temných akustických pasáži, temných riffov, ale takisto krásne melancholických akustických pasáži s anjelským Mikaelovým spevom. Za druhý vrchol albumu považujem polobaladu Face Of Melinda, ktorá sa začína takmer až Jazzovým feelingom. Jej najväčšia sila však udrie v polovici skladby, kde sa zlomí do grandiózneho emocionálneho finále. Tretím vrcholom je pre mňa pravdepodobne najtvrdšia a najtemnejšia skladba albumu – Serenity Painted Death, so svojou časťou od 02:07 je jednoducho dych berúca.
S vypisovaním skladieb by som mohol pokračovať do nekonečna, ale podľa mňa to nemá význam, pretože sú všetky jedinečné. Opethu sa podaril vo svojej dobe neuveriteľný skladateľský a muzikantský pokrok v porovnaní s ich prvými dvoma albumami, ktoré už sami o sebe boli veľmi silné, len trpeli trochu nedomyslenými štruktúrami. Trojlístok albumov My Arms, Your Hearse – Still Life a Blackwater Park môžeme chápať ako kvalitatívnu kulmináciu skupiny, ktorá sa nezameniteľným spôsobom zapísala do (nielen) metalovej histórie. Jasná desiatka.

My nereveme, venujeme se cestnej premavke a jen se vlnime v mezich harmonickych frekvenci naseho lidoveho vozu a tonu autoradia.

Still Life je pekne ostry zacatek...

vike: Verím, my sme takto asi pred týždňom revali The Leper Affinity, Blackwater Park tiež autom a neviem čo ešte všetko, nejaký Necrophagist a aspoň moje hrdlo to večer dosť cítilo :)

Ok, na Still Life mi bude veľkým potešením napísať recenziu :) Skúsim sa odosobniť a čo najobjektívnejšie, aj keď menej ako 10 tomu dať nemôžem :P ale musíte uznať, že to bol sakra výborný album. Keď to napíšem, skúsim to tu poslať na posúdenie vyšším :)

Jinak v nedeli vecer sypali (i starsi) Opeth na radiu Beat, takze jsme pri sjezdu z D1 do Prahy stahli okenka, vykroutili volume a procvicili krcni svalstvo //:=]

Náš tajemník to řekl naprosto přesně:-)

whiplash :: Tak zkus napsat alespon jednu a posli ji redakci. Kluci redakcni vopaleny jsou dost open mind, takze pokud to bude mit kvalitku...

Nepodujal by sa niekto na recenzie prvých štyroch albumov Opethu? Ak by som mohol, veľmi rád ich napíšem aj sám :P Len samozrejme nie som redaktor ......... Taký Still Life a My Arms, Your Hearse albumy si až pýtajú zrecenzovať, hlavne taký mílnik, akým je Still Life v diskografii Opeth.

A nebo některé songy Waltari:) Tam ty zvuky sedí jak .... na hrnec:)

Zkus ještě Future Sound Of London, Amon Tobin nebo Download (první album). K metalu mají celkem blízko třeba Velvet Acid Christ (starší desky) nebo The Young Gods, Laibach a GGFH (ti ale patří spíš do industriálu).

vike - nevedel som o tom, pozriem to :)

A z mistni top100 znas vsechno?
http://metalopolis.net/art_downtown.asp?id=5113 a doklikat vsech deset dilu...

vike - bol by som rád, ak by sa mi z tých vecí niečo zapáčilo, lebo v metale a v rocku už akosi neviem nájsť nič čo by ma skutočne dostalo, všetko mi znie až moc známo, až na pár výnimiek, čiže som tomu otvorený, bez predsudkov :) ........

Kdyz vynechas par posuku tak na utube ti na kytaru prehrace kdejake decko pomalu cokoli... jenze je rozdil prehrat a slozit. Nekdo to ze sebe dostava strunama na kajtre, nekdo pres syntak - oboji je jen prostredek //:=]

nebo Front Line Asembly...

Naathir - jasné, nechcem to spochybniť, pretože neviem ako presne sa takáto hudba vytvára, to bol čiste len môj dojem a rád vypočujem.

Jasné presne, nechcem zas povedať, že je napríklad pravidlom, že skladba s elektrickou gitarou je zákonite lepšia ako nejaká napr. Techno kompozícia, lebo určite sa tam dajú nájsť zaujímavé veci a určite tam sú tam veľmi talentovaní ľudia, je to fakt len otázka osobných preferencií a vkusu ........... určite rád vypočujem, diky za typ :)

"Pri zvuku napríklad elektrickej gitary tento problém nemám a takisto na nej hrá človek, ktorý už musí mať nejaké tie hráčske schopnosti aby dokázal zahrať aj technickejšie veci."

Tohle jako že má být automaticky víc než ?:

"Pri elektronickej hudbe - Techno, disko (možno sa domnievam mylne) sa väčšina hudby robí čiste počitačovo, teda aspoň mne to tak znie a človek musí byť akurát slušný s narábaním v rôznych programoch a mať určité schopnosti a skúsenosti s vytvorením kompozície."

Zkus si někdy poslechnout něco od Aphex Twin, Fyling Lotus nebo Autechre apod., možná přijdeš na to, že komponovat přes komp není ani zdaleka tak jednoduché jak se ti zdá.

Kytara nebo syntak jsou jen prostredek... jasne ze neco je ti milejsi a neco nemusis. Pokud se ti libi Prodigy i Opeth, zkus treba z 'elektroniky' Massive Attack nebo Thee Maldoror Kollective...

Tak áno, ale nevyjadril som sa teraz možno celkom dobre. Mne osobne vadia niektoré synthetizované zvuky, ktoré mi nemôžem si pomôcť znejú skoro až detsky a srandovne. Mám k tomu preto taký vzťah, pretože som počúval čiste Techno a Disko hudbu niekedy v 10tich rokoch a teraz sa na to skôr pozerám úsmevne a proste to nieje moja šálka čaju. Pri zvuku napríklad elektrickej gitary tento problém nemám a takisto na nej hrá človek, ktorý už musí mať nejaké tie hráčske schopnosti aby dokázal zahrať aj technickejšie veci. Pri elektronickej hudbe - Techno, disko (možno sa domnievam mylne) sa väčšina hudby robí čiste počitačovo, teda aspoň mne to tak znie a človek musí byť akurát slušný s narábaním v rôznych programoch a mať určité schopnosti a skúsenosti s vytvorením kompozície. Zhrniem to proste len takto. Zvuk elektrickej gitary milujem a aj niektorých veľmi málo synthetizátorov v metalovej hudbe, ďaleko radšej uprednostňujem Hammond Organ a Melotron. Zvuk niektorej techno hudby mi príde proste len smiešny a detský s výnimkou niektorých piesní od The Prodigy a práve Depeche Mode. To je tak všetko, proste môj subjektívny pohľad a vkus.

Proboha a co jsou vsechny ty elektricke kytary pres milion krabicek a metalove syntaky, kdyz ne elektronicka hudba //:=]

ozzy: Playing the Angel je dost temná, ale není tak silná jako Songs, jen v pár číslech (první tři, Precious), zatímco Songs má každý song téměř geniální. Jinak je celkem prdel, že můj asi nejoblíbenější živák znám, 101 právě od DM, nahrávali na stejném turné, během kterého byli tehdy ještě za komárů ve sportovce v Praze a v té době jsem jako správný ortodoxní metalista (s džízkou Vitacit a Kern) opovrhoval každým, kdo tam byl. A vítězoslavně si zazpíval "Kouleli se depešáci, kouleli se z vršku, narazili na metal, rozbili si držku". Nebo "Žádnej depeš, žádný disko, jenom metal je nám blízko." Nebo "Depeš je veteš." Nebo "Depeche = checheche."

vike: Ja som mal s DM niekedy možno trochu problém akurát s tým, že je to vlastne elektronická hudba a tú ja veľmi nemusím, možno akurát The Prodigy, čiže nemám veľmi rád umelé zvuky a sample. To čo ma prinútilo k tomu, aby som dal DM šancu pred dvoma rokmi bol hlas speváka, ktorý sa mi vždy neskutočne páčil a vždy mi znel veľmi emocionálne. Ďalšia vec, ktorá ma na DM priťahovala bola, že znejú dosť temno a atmosfericky.

V súčasnosti sú z tých skutočne veľkých kapiel Depeche Mode najviac.

Kua tu je to samy depesak prevleceny za metalistu //:=]