Pátek
26.5.2017
Noční verze
 id
 heslo

HOUR OF PENANCE
Promo 2000 (demo) (2000)
Disturbance (2003)
Pageantry For Martyrs (2005)
Promo 2007 (demo) (2007)
The Vile Conception (2008)
Paradogma (2010)
Sedition (2012)
Regicide (2014)
Cast The First Stone (2017)

KATALEPSY
Blasphemer (4-way split) (2004)
Musick Brings Injuries (2007)
Triumph Of Evilution (split) (2008)
Triumph Of Evilution (EP) (2008)
Your Fear Is Our Inhabitancy (demo) (2010)
Autopsychosis (2013)
Gravenous Hour (2016)

PSYCROPTIC
The Isle Of Disenchantment (2001)
The Scepter Of The Ancients (2003)
Symbols Of Failure (2006)
Ob(Servant) (2008)
Initiation (Live) (2010)
The Inherited Repression (2012)
The Early Years (boxed set) (2014)
Psycroptic (2015)

TYPHOID
Intestines of Immortality (demo) (1997)
Ruptured Self Control (2000)
Intestines Of Immortality (CD reedice) (2001)
Deoxyribonucleic Accident (MCD) (2002)

PSYCROPTIC, KATALEPSY, HOUR OF PENANCE - Košice, Collosseum - 1. októbra 2013

Hneď skraja napíšem, že Lucas sa s Underground Booking postaral o vianoce hneď na začiatku jesene, lebo až takáto monumentálna (prevažne brutal) deathmetalová akcia u nás doteraz hádam ani nebola. A to už ich urobil viac než niekoľko, jednu lepšiu ako druhú. Párkrát tak trochu doplatil na to, že pre death metal žije ako málokto, a tak si dopraje kapely, ktoré má rád, bez ohľadu na to, či sa na ne uráči prísť dostatočnému počtu fanúšikov.

Tak sa zdá, že s podporou najextrémnejšieho metalového žánru je to na Slovensku a na východe zvlášť čím ďalej, tým horšie, pretože možno stovka platiacich na svojho druhu premiérový „indoor“ festival s ôsmimi bandami v kvalitatívnom rozmedzí „solídny štandard“ až „špička“ skrátka dosť nie je a čo by za to dali inde. Aj keď ktovie, údajne to bola zatiaľ najväčšia účasť na oboch šnúrach, ktoré sa v Košiciach podarilo skombinovať. V poriadku, je to ďaleko mimo metalového mainstreamu, buďme radi, že sme to tu mali.

Mladšie generácie to nezaujíma prinajmenšom naživo, nie je to holt „satarmo“, len za férovú cenu, ktorú FB „fans“ nerozchodia. Vekový priemer návštevníkov bol dosť blízko tridsiatky, „genderovo“ zhruba ako u štúrovcov, to už asi iné nebude. Ďalšou už typickou vecou pre tieto koncerty bola tradičná neúčasť mnohých miestnych hudobníkov, ktorí opäť zavrhli šancu vidieť, ako to robia iní a ako až dobre im to môže ísť. S ramenami v skúšobni a v krčme sa iste dostanú k Nuclear Blast či kam to plánujú dopracovať.

CASSOVIA DEATHFEST vol. 1

Dramaturgicky i logisticky náročné podujatie – osem kapiel za päť a pol hodiny, to je už nejaká výzva - bolo zvládnuté veľmi dobre. Hralo sa na dvoch pódiách, hlavnom veľkom dole v Collosseu a na menšom v 777 na poschodí. Účinkujúci sa striedali v podstate bez pauzy, na jednom pódiu sa hralo, na druhom zvučilo. O 17:30 to celé odštartovali slovenskí veteráni americkej školy brutálneho death metalu TYPHOID, ktorí tu naposledy hrali v roku 2002 a v posledných rokoch boli tak trochu v útlme. Roman (gitara, vokál), Jožo (basa, vokál) a nový bicman Sead (tiež BRUTE a MORTALLY INFECTED) rozhodne nepôsobili ako ľudia, hrajúci svoj prvý spoločný koncert. Zhruba polstovka, zatiaľ sa nazbieravšia v klube,  mohla oceniť aj s jednou gitarou technicky podaný, hutný a kompaktný brutal death s „fetusovským“ vokálnym duelom. Základom setu boli veci z „Disfigured By Blind Faith“ (2008), niečo z „Ruptured Self Control“ a ku koncu aj nová skladba. Solídny návrat na scénu, možno by to chcelo ubrať na statickosti prejavu, ale rozhodne palec hore. 

Rýchly presun hore, kde to s poslednými tónmi TYPHOID rozbalili EXHUMER z juhotalianskeho Bari. S kedysi kultovými nemeckými thrashermi EXUMER si ich radšej nepomýľte, aktuálny druhý album Talianov „Degraded By Sepsis“ obsahuje intenzívnu necelú polhodinku divokého, zúrivého brutálneho death metalu s nejakým tým percentom grindu a občasnými skôr industriálnymi intermezzami. Toto bol aj základ setu Talianov, ktorí sa na hornom „undergroundovom“ pódiu zmietali dosť pôsobivo. Zvuk však bol akýsi industriálny aj mimo intier, gitaru bolo skôr vidieť ako počuť a bicie, ktoré celému rachotu dominovali, zneli veľmi podozrivo (a s absenciou činelov). Pár pohľadov cez moshpit k súprave to potvrdilo – prišli bez bubeníka, išiel zo záznamu. Ale celkovo príjemné, presvedčivé.

O prvý a možno aj najväčší vrchol večera sa pre mňa postarali moskovskí KATALEPSY (recenzia). Rusko v súčasnosti v brutálnom a slamming death metale dosť vyučuje, nie že by tam každá kapela bola vyslovená bomba, ale z toho čo sa dostane von, sa dá vypočítať hádam aj lepšie skóre „zaujímavé vs. tuctové“ než v americkej kolíske žánru. KATALEPSY na pódiu vládli tak, že veci z „Autopsychosis“ boli naživo ešte lepšie než na CD, a to je naozaj čo povedať. Výborne nazvučené a podané so skôr hardcoreovou intenzívnou pódiovou show, jednoducho impozantný výkon šikovných ruských chlapčiskov, ktorým sa k Unique Leader podarilo dostať naozaj právom, patria tam k tomu najlepšiemu. A to, ako sa im počas pár rokov podarilo vypracovať zo síce vydareného, ale „spotrebného“ slamming BDM k sofistikovanejšej, prepracovanejšej a zaujímavejšej forme deathmetalovej ukrutnosti, zdatne dokumentovala aj skladba z debutu „Musick Brings Injuries“. Ako slam rozhodne vysoká trieda, ale po novom sú KATALEPSY skrátka ešte oveľa lepší. Výkonom o stenu švihli nejednu uctievanú vec z USA, klobúk dole a príďte zas.

Berlínsko-meklenbursko-pomoranských PIGHEAD som si pred koncertom vypočul len zbežne, nech viem do čoho idem. Skrátka brutal death s mnohými „slamenicami“. Nemecká scéna v posledných rokoch nabrala na kvalite a prasacie hlavy na hornom pódiu ukázali, že na nej chcú mať podiel tiež. Zvuk vcelku rachot, ale šou slušná, bavilo sa kvarteto nemeckých chlievarov i fans. Hudobne naživo prekvapili, dokonca aj v slammingoch mali väčšinou aspoň trochu inteligentnejšiu gitaru než otrepané džn-džn-džn a rýchle pasáže vykazovali až „nenemecký“ temperament, riadne deathgrindové paľby, to mám rád. Vokál takisto kvalitný, zo tri polohy, energická, kanálová a aj kvíkavá, ktorá sa tu dá odpustiť, keďže kapela má v názve to, čo ju vydáva. PIGHEAD idú na zoznam umelcov, ktorých sa oplatí ešte si vypočuť.

CASSOVIA DEATH FEST vol. 1

Ďalšou bandou, kvôli ktorej som prišiel tak akosi obzvlášť, boli DYSCARNATE z anglického Horshamu. Obidva ich albumy, „Enduring The Massacre“ aj „And So It Came To Pass“ radím do kategórie „celé dobre“ a môžem povedať, že zo súčasného anglického brutálneho death metalu, prípadne death/grindu ma táto trojica baví najviac. Naživo boli presne podľa očakávania – tlak, nárez, energia. Mládenci s absolútne nenápadným imidžom naservírovali hudbu, spájajúcu to najlepšie od spolkov ako DYING FETUS, MISERY INDEX, CRIMINAL ELEMENT a podobne, skrátka európska odpoveď na neortodoxné US brutality, v ktorých je miesto pre BDM, grind, HC a aj nejaký ten thrash, a ľudia im lietali vzduchom bez prestávky. Nezaobišlo sa to ani bez fungl novej skladby a možno konštatovať, že DYSCARNATE nejaké zjemňovanie štýlu rozhodne neplánujú. Osobitnú pochvalu si zaslúžia výborné vokály. Celkovo set Angličanov dopadol prinajmenšom podľa očakávania. Len škoda miestami zachrchlaného zvuku, vpredu to šlo, inde ani nie.

Švajčiarska metalová scéna sa mi rátala v 80. a začiatkom 90. rokov, keď pomáhala tvoriť dejiny hneď niekoľkých subžánrov. Kapely, ktoré prichádzali neskôr, zvlášť v death metale väčšinou neprinášali nič prevratného. Hüttenskí CARNAL DECAY, fungujúci od roku 2002, zatiaľ s troma albumami na konte, si ale zaslúžili pozornosť nielen kvôli tomu, že vďaka gitaristke v zostave podiel ženstva v klube vzrástol hádam aj na 7 %. Počul som zo dva albumy, nejako ma nechytili, ale dám im ešte šancu, pretože naživo boli CARNAL DECAY fajn. Brutálny death metal, celkom sympaticky ponuré harmónie v gitarových linkách, nejaké slammy a sekačky, a v rýchlovkách súperila Kanada (starý KATAKLYSM, BLOOD OF CHRIST) s USA. Dobré nasadenie, tomu zodpovedajúca odozva, kvalitný rozjazd pred finále.

Návrat k dolnému pódiu už bol natrvalo, to, čo ešte malo prebehnúť, prebehlo všetko tam. HOUR OF PENANCE tu pred vyše dvoma rokmi výkonom zostrelili DEICIDE aj napriek tomu, že sa im v ten deň nevydaril zvuk. Na Cassovia Death Feste to dopadlo výrazne lepšie, aj keď my, ktorí si pamätáme, ako dobre vedeli znieť bicie už napr. v časoch „Covenant“ od MORBID ANGEL, skrátka premodulovaný zvuk onej súpravy milovať nezačneme. Tuto to bolo už tak trochu presolené. Ale o inom som chcel. Ako to tí chlapi robia, že menia cca polovicu zostavy hádam aj každé tri mesiace (bacha, nadsádzka!), a aj tak vždy hrajú ako totálni profesori a veľmajstri? Toto je záhada, lebo nehrajú nič také, čo by zručný hudobník nezahral tak po niekoľkých rokoch hrania. Vymyslieť to, to už môže byť iná vec, a nacvičiť materiál niekedy treba tiež. Späť k zostave – v HOP je najpôvodnejší sólový gitarista Giulio Moschini, odminula ešte zostal vokalista a gitarista Paolo Pieri, nováčikom je bubeník James Payne a najčerstvejším, tohtoročným prírastkom je Marco Mastrobuono. Skladby zo „Sedition“, „Paradogma“ a myslím že aj z „The Vile Conception“ zneli, ako keby ich táto štvorka hrala odjakživa a mohutný, temný, majestátny death metal v línii IMMOLATION-MORBID ANGEL-DEICIDE-(trochu)BEHEMOTH hrmel klubom, len ktovie prečo už obecenstvo začalo rednúť, resp. sa porozliezalo kade-tade. Dúfam, že preto, lebo sa chcelo oddávať skvelým sólam a impozantnej atmosfére kdesi, kde si našlo ten pravý zvuk pre svoje ucho.

Tasmánski PSYCROPTIC ma najviac bavili na prvých dvoch – troch albumoch, to bol fajn ponurý a atmosférický rýchly death metal s náladami, aké vedia asi fakt len protinožci. „(Ob)Servant“ bol už trochu viac do progresivity a úprimne poviem, že pri najnovšom „The Inherited Repression“ z minulého roku som si povedal „buď tomu treba dať ešte viac času, alebo toto skrátka nie je moja krvná skupina“. Naživo to však je celkom iný dojem, tu skrátka nemožno neoceniť napríklad výborné hudobnícke výkony. Táto technicky prepracovaná záležitosť je hraná s jednou gitarou, čo chce istý kus odvahy. Na druhej strane je hudba PSYCROPTIC naživo pekne čitateľná, miestami možno príliš vzdušná, keďže niektorým vyhrávkam by hustejší podklad fakt neuškodil. V každom prípade ide koncertne o chytľavú záležitosť, v ktorej počuť, že Tasmánčania sa netaja inšpiráciou čerpanou zo starej Floridy, predovšetkým DEATH, a spolu s ďalšími zdrojmi tvoria veľmi svojský, stále plus-mínus death metal. Melodický, technický a aj dostatočne agresívny. Výbornou posilou je na pódiu Zdeněk Šimeček z GODLESS TRUTH, ktorý sa v konkurze na zástupcu Jasona Peppiata nepresadil len tak pre nič za nič, disponuje širokým registrom i kvalitným frázovaním. Ako zlatý klinec programu a aj isté vybočenie z väčšinou riadneho masakrovania boli PSYCROPTIC skvelí. Naozaj ich bolo treba vidieť a počuť, takáto kvalita, navyše z konca sveta, tu koncertuje len zriedka.

Čo na záver? Myslím, že z Collossea v ten neskorý utorkový večer odchádzali len spokojní fanúšikovia death metalu. Zostava účinkujúcich bola skvelá, zvuk väčšinou aspoň prijateľný, resp. dal sa taký nájsť. K tomu vydarené festivalové triko, možnosť nakúpiť si CD ešte aj od tu ťažšie dostupných Unique Leader za výhodné ceny, tomu hovorím parádna akcia. A ďalšia podobná už koncom novembra, kde inde vám toto dajú?

Videá z akcie


Martin Lukáč

Zveřejněno: 7.10.2013


s kapelou PSYCROPTIC:

s kapelou HOUR OF PENANCE:

s kapelou CARNAL DECAY:

s kapelou KATALEPSY:
KATALEPSY - Autopsychosis [Martin Lukáč]

s kapelou TYPHOID:



Copyright © 2003 - 2012 Metalopolis.Net, všechna práva vyhrazena.
Doslovné ani částečné přebírání tohoto materiálu není povoleno bez předchozího svolení.

ISSN 1214-6218

Locations of visitors to this page