VOIVOD - Phobos

VOIVOD - Phobos

VOIVOD - Phobos

VOIVOD - Phobos

Môj vek mi nedovoľuje zaradiť sa medzi tých, ktorí éru VOIVOD s Ericom Forrestom za mikrofónom (prevažne negatívne) vnímajú cez prizmu kontextu prelomových dosiek z druhej polovice osemdesiatych rokov, pod ktorými je podpísaná „legendárna“ pôvodná zostava polozabudnutých kanadských pionierov. Naopak (prepáčte osobnejší tón tejto spomienkovej recenzie), si dobre pamätám na časy, keď som dychtivo hltal slová recenzie na „Negatron“, rovnako aj na to, ako ťažko sa tento album zháňal čerstvému gymnazistovi. A doteraz si spomínam na článok o „Phobos“ i na deň, keď som si ho „naslepo“ kúpil a doniesol domov.

VOIVODOdvtedy mi rukami prešli stovky nahrávok z desiatok štýlov. Napriek tomu si dovolím povedať, že keby „Phobos“ vyšiel dnes, nenájde sa človek, ktorý by tomuto albumu vyčítal archaickosť či naivitu. Nesmierne natlakovaná konzerva typicky voivodovského (post)thrashmetalu, v deväťdesiatych rokoch okorenená modernými samplami, sa nezviezla na módnej vlne elektroniky, rovnako ako FEAR FACTORY ju absorbovala a pretvorila vo vlastné, časom preverené monolity, míľniky. Súdobé technológie padli VOIVOD vhod; veď už ich rané (konceptuálne) dosky sa venujú post-apokalyptickým sci-fi scenárom a dvojičky „Negatron“ a „Phobos“ túto tému len rozvíjajú. Príbehy o odcudzenosti, bezútešnosti v svete budúcnosti idú nad rámec púheho načrtnutia: v typickom designe, vyvedené písmom bubeníka Awaya, autora pôsobivých kresieb v booklete, ožívajú a naberajú omnoho autentickejší rozmer.

„Mercury“, „Bacteria“ vizionárska „Phobos“ (skúste si jej text konfrontovať s dnešným svetom, skrz-naskrz prerasteným sieťovými káblami) či záverečná explózia „Forlorn“ fungujú aj dnes; VOIVOD si totiž vytvorili unikátnu tvár. Hlavne vďaka nerozlučnému duu Piggy/Away, teda patentne disonantným gitarovým riffom a invenčným bicím, na už viackrát spomínanej dvojici CD doplnených zefektovaným, len zdanlivo plochým revom Erica Forresta. Denis „Piggy“ D´Amour sa nikdy netajil obdivom k art-rockovým velikánom – oficiálna diskografia VOIVOD obsahuje covery „Astronomy Domine“ či „Nile Song“ od PINK FLOYD. Na „Phobos“ sa Piggy poklonil Robertovi Frippovi, ku ktorého štýlu má D´Amourova hra snáď najbližšie. A textový i ideový priesečník náplne albumu a „21st Century Schizoid Man“ z debutu KING CRIMSON netreba hľadať dlho...

VOIVODAby som si zachoval zbytky kritického odstupu: na takmer sedemdesiatich minútach cyber-thrash metalu sa nájdu slabšie miesta, aj keď sa dá argumentovať, že ich pozícia je pevne daná konceptom, ktorý sa nahrávkou vinie. Ak sa vrátim k nostalgickému spomínaniu, nemôžem zapierať, že ma „Phobos“ nechytil na prvé vypočutie. Ako sa mi však otvárali obzory a jednotlivé diela zaberali pevné miesta v kontexte metalovej histórie, „Phobos“ vydržal až dodnes. A v záplave nahrávok, ktorých jedinou ambíciou je zaujať zvukovo dokonalým kompilátom celej kovovej histórie je jeho post ešte pevnejší – pretože „Phobos“ je autentický.

Je pre mňa záhadou, prečo pri slove „progress“ spomína VOIVOD len málokto. Snáď práve preto, že títo Kanaďania nevyšli z „heavy“ základov a nikdy sa nesústredili na bohapustú demonštráciu svojich schopností, tvoria akýsi most medzi delikátnym, „historickým“ art-rockom a moderným, surovým metalom. VOIVOD predbehli svoju dobu a ako jedno z mála zoskupení tak spravili opakovane. Až so smrťou Denisa D´Amoura sa ich história zrejme definitívne uzavrela; som však presvedčený, že čas Piggyho pomníkom prinesie aspoň toľko úcty, koľko sa dostalo Chuckovi Schuldinerovi, Quorthonovi či Dimebagovi Darrellovi.

 18

Thorn

Verdikt

...keby „Phobos“ vyšiel dnes, nenájde sa človek, ktorý by tomuto albumu vyčítal archaickosť či naivitu. Nesmierne natlakovaná konzerva typicky voivodovského (post)thrashmetalu, rozvíjajúca koncept dosiek VOIVOD z osemdesiatych rokov.

Hodnocení

Autor
-
Redakce
-
Čtenáři
9,2 / 10

Další informace

Stopáž: 66:33

Produkce: VOIVOD, Rob Sanzo
Studio: Signal To Noise, Toronto

www.voivod.com

Sestava

Skladby

  1. Catalepsy I
  2. Rise
  3. Mercury
  4. Phobos
  5. Bacteria
  6. Temps Mort
  7. The Tower
  8. Quantum
  9. Neutrino
  10. Forlorn
  11. Catalepsy II
  12. M-Body (bonus)
  13. 21st Century Schizoid Man (bonus)

Jiné pohledy

Po "Negatron" moje druhé stretnutie s kanadskými velikánmi. Výborný most medzi minulosťou a prítomnosťou skupiny, kde sa darí pretaviť surovosť i strojovosť "Negatron", ktorým kapela dokázala držat krok i s takými doskami, aké boli zhruba v tom období "Far Beyond Driven" či "Burn My Eyes" a klasickou tvorbou presiaknutou psychedéliou a prerastenou cyberpunkom i rockovými postupmi. Mohutné ťažkotonážne riffy zase stavajú stone rock/metalové kapely do pozície zabavových retro zoskupení. Za zmienku stojí aj účasť Jasona Newsteda (dlhoročný podporovateľ a fanúšik kapely, ktorý v nej nakoniec aj sám skončil) na priamočiarejšej a chytľavej "M-Body". Moje absolútne srdcovky predstavujú spočiatku ťažkopádna "Bacteria", v druhej polovici neuveriteľne rozväzbená a kompozične mimoriadne zaujímavá "Neutrino". Škoda len dlhšej tvorivej pauzy, ktorú kapela vyplnila nie celkom potrebnými počinmi "Kronik" a koncertným záznamom s nie celkom vydareným zvukom "Voivod Lives".
Radicalcut | 3. září 2005

 

Môj vek relatívne dovoľuje porovnávať dosky z obdobia pred a po Forrestovi. A nevidím obdobie s Forrestom ako slabšie, alebo zlé. Bolo to niečo iné, ako všetko od VOIVOD dovtedy, ale aj napriek tomu výborné. Ono keď sa to tak zoberie, aj tak každý album od týchto Kanaďanov bol iný, ako predošlý. Do určitej miery sa to isté dá povedať aj o "Phobos" v porovnaní s "Negatron". "Phobos" je oproti "Negatron" viac prepracovaný a menej energický, ale aj napriek tomu výborný. Proste výborný album od výbornej kapely, ktorá znamenala veľa a dovolím si povedať, že nielen pre mňa.
Koscj | 3. září 2005