Myslím, že sa nájdu jedinci, ktorí už len po prečítaní môjho úvodu mávnu nad týmto albumom rukou, pomyslia si niečo o zbytočnosti a presunú sa k inej činnosti...Ostatní sa presúvame do súdnej siene, kde sa odohráva jeden proces(pozor! v pôvodnom znení bez tituliek)...Sieňou sa nesie šum množstva prelínajúcich sa rozhovorov v napätom očakávaní keď tento žalobca pretne šokujúcou otázkou: "Because you were inspired by the devil?" Sálou sa nesie silnejší šum značiaci prekvapenie a údiv. Ten je opäť preťatý najprv váhavou odpoveďou hlasu, svedčiaceho o tom, že obžalovaný má už mladosť dávno za sebou: "Yes that´s it, I was inspired by the devil..." Po týchto slovách sa vkráda do siene samotný bih Marduk, vplieta sa do mysle obžalovaného opanuje ju zlom a temnotou a ten už len so šialenou posadnutosťou vykríkne:"I AM INSPIRED BY THE DEEEEVIIIIL!!!" ľudia sú zdesení a vystrašení a MARDUK s neskrývanou radosťou nad triumfom od tejto chvíle preberá kruté žezlo...Rovnako ako úvod, zapôsobí hudba MARDUK na neznalého poslucháča, kruto a zničujúco extrémne a zlovestne...
"With Satan and Victorious Weapons" sa rozbieha po úvode do zbesilého tempa akoby vystrihnutého z albumu "Panzer Division Marduk" Ultrarýchle klepačky, zúrivá hradba besniacich gitár, rovnako vokál ... Už tu je však zrejmé, že MARDUK pridávajú značne melodiky a hudba nie je len nekonečnou sypačkou via "PDM" ... pridávajú sa aj pomalšie časti, častejšie zmeny rytmu, mihnú sa drobné sóla a iné drobné gitarové postupy meniace masu na zaujímavejší, no rovnako ukrutný celok. Skladba dáva jemne tušiť, že "World Funeral" sa ponesie skôr v duchu "La Grande Danse Macabre" ... Hneď v dvojke sa však dostáva citeľného spomalenia a "Bleached Bones" je stručne povedané typickou pomalou kompozíciou v podaní MARDUK. Gitary sa v pomalých a opakujúcich sľučkách a hutných až deathových riffoch neúprosne valia spolu s výrazným vokálom viac zabiehajúcim do deathových polôh a typicky krásne čitateľnou basgitarou B-Wara dotvárajú obraz skazy ... MARDUK opäť primiešavajú sóla a ďalšie gitarové vyhrávky, spestrujúce tak aj túto kompozíciu. Tak to sú dve odlišné polohy, ktorými prechádza celý album, sypačky typu úvodnej skladby sú pretkané pomalšími a epickejšími časťami, napr. stred "The Night of the Long Knives", mohutný a temný záver "Blessed Unholy" v súhrne je to na albume tak 50/50. Globálne sa dá povedať, že všade bolo pridané ako melodiky, tak inštrumentálnych vyhrávok a postupov, či už sa to týka bicích(zmenu na poste bubeníka si ani nevšimnete nový bubeník zvláda rýchlu hru rovnako dobre ak nie lepšie ako Frederik), alebo gitár. Takže môžme hovoriť aj o istom posune v tvorbe, avšak skôr by som povedal v tomto prípade je to stávka na istotu.
Podobne ako "La Grande Danse Macabre" aj toto dielo dýcha zvláštnou a temnou atmosférou, o ktorú sa zasluhujú hlavne spomínané epickejšie a pomalšie časti s istou dávkou melanchólie. Skladby ako "To Death´s Head True" a "Castrum Doloris" sa radia k najatmosférickejším a najmelodickejším kúskom aké kapela vôbec vydala.(pre niekoho aj najpodarenejším) Prekvapivý a zrejme najprekvapivejší moment je záver albumu, v podobe pohrebného vystúpenia s trúbkami, tympánmi a ďalšími nezbytnosťami... Záver však nebude prekvapivý...
Od "La Grande Danse Macabre" , "World Funeral" ďaleko neutiekol, bolo pridané na melodike a pestrosti, skladby sú určite vyzretejšie a prepracovanejšie, priaznivci MARDUK si môžu album ihneď s nadšením bez ohľadu na hodnotenie zaobstarať... Na druhej strane nepriaznivci si tento album nevypočujú a pre nerozhodnutých to určite bude zaujímavý pokus a možno sa dočkajú, aj keď nie prevratného tak určite príjemného prekvapenia v podobe poctivej absolútne extrémnej black-metalovej hudby a možno nie ... ja som spokojný.
