Genézu topoľčianskych kovotepcov smrti CONSTANS COMPROMISSUM nájdete v recenzii na ich debutový album, tu stačí zopakovať, že tri štvrtiny zostavy dlhší či kratší čas pôsobili v THALARION. Gitarista Peter Bartakovič je súčasťou aj novej zostavy veľkého pojmu SK melodic/doom/death metalu, ktorý odnedávna po veľmi dlhom a skoro večnom odpočinku opäť žije, tvorí a nový album vydáva v jeseni v Dánsku.
Z chystanej novinky som už jednu vec počul a myslím, že návrat THALARION rozhodne nebude patriť k tým kadejakým „radšej už to mali nechať spať“. U mňa skôr „je to zrejme tam a navyše sa nežije len z minulosti“. V tomto kontexte CONSTANS COMPROMISSUM môžu fungovať aj ako kapela, v ktorej Peter a jeho spoluhráči spracúvajú hudobné motívy, ktoré sú pre THALARION už priveľký death metal a tak si obe záležitosti môžu budovať vlastnú hudobnú cestu a prípadne byť zaujímavé pre obe skupiny fanúšikov, ak si budú chcieť prestriedať melódie a atmosféry s energickým smrtiacim nárezom.
Debut vyšiel u Support Underground, nové štvorskladbové EP je aspoň zatiaľ vecou samotných tvorcov. Určite nie preto, že by sa hudba „pokazila“, možno skôr preto, že už druhý rok aj vydavateľstvá fungujú v ešte dobrodružnejších podmienkach než predtým a ak chcete mať „krátkometrážnu“ nahrávku von čo najskôr, najlepšie sa o to postaráte sami. Tu v prvom rade možno pochváliť booklet. Na debute to bola jedna stránka s minimálnou informačnou hodnotou, tentokrát sa na dvojstránku vošli aj texty. Tematika klasicky deathmetalovo ponurá, záverečná vec s nádychom fantasy.
Obal vyzerá dobre, pracuje hlavne s paletou modrých a fialových tónov, dýcha z neho chladné, znepokojujúce tajomno. Pamätníkom by mohlo niečo hovoriť meno Miro Toman, jeho umelecká značka Gravart od začiatkov v Cannibal Artwork urobila kusisko cesty. Hudobne materiál pokračuje v tom, čo sa dialo na debute. CC hrajú death metal ako z 90. rokov, aj vrátane vtedajšej „pečate slovenskosti“ v podobe nadšenia pre rozviate melodické a harmonické štruktúry skĺbené s búrlivými náklepmi a priestorom pre vytváranie variabilných nálad. „Immersed In Darkness“ by v 90. rokoch mohol na scéne spôsobiť celkom slušný rozruch, dnes ide skôr o spomienku na to, ako sa tu hralo kedysi.
Od muzikantov vychovaných starou školou nemožno v death metale očakávať nejakú veľkú modernu, so skúsenosťami a citom pre žáner však dokážu presvedčiť. Kov smrti v ich podaní je úderný, agresívny, istý v blastujúcich výbuchoch i stredných tempách a uvoľnenejších pasážach. Skladby sú príjemne variabilné, kompaktné a aj v prevažujúcej priamočiarosti kvalitne vypracované. Hlboký vokál a náladovosť ako od DEPRESY, divokosť ako u SANATORIUM na demách a 1. CD, k tomu precíznosť na spôsob APOPLEXY, dobrý štýlový zvuk, myslím, že táto nahrávka má čo povedať aj dnes.
