O kanadskom vydavateľstve PLR je známe to, že u nich vydávaný death, black alebo doom metal, prípadne mix toho všetkého, je rozoznateľný aurou často až kozmickej zhubnosti, pachom dimenzií záhuby a rozkladu či podtónom zúriacej pravekej zloby. Neinak je to v prípade denverských OF FEATHER AND BONE, ktorých tretí album je z kategórie „toto vám v minulom roku ušlo a to sa stať nemalo“. Trojica AS (basgitara, vokály), PW (bicie) a DG (gitary, vokály) vzišla z HC/punkového podhubia, OFAB s rokom vzniku 2012 je ich jedinou metalovou aktivitou a aj tam to v začiatkoch bolo skôr o „koreňoch“. V súčasnosti tam po nich nie je ani stopy, deje sa totálne nekompromisný death, resp. death/black metal.
Nie je žiadnou novinkou, že na HC a punkovej scéne metal už dávno ako zakázané ovocie nevnímajú, nájdu sa tam ľudia, ktorí si ako „guilty pleasure“ užívajú ešte aj ten najčernejší, vrátane jeho „zlobivých“ (slovenskejšie „nekorektných“, ale tak vieme, čo sa týmto pojmom roztomilo nemotorne zakrýva) podôb. Slušný úspech zožína aj black alebo „black“ metal vychádzajúci z týchto kruhov, ľudia skrátka dokážu robiť kadečo, niekomu to ide, inému menej. OF FEATHER AND BONE rozhodne majú bližšie k death ako black metalu, v každom prípade je prinajmenšom ich najnovší album už od začiatku do konca kvalita bez nejakých ťarbavostí vyvolávajúcich dojem neistého sedenia na dvoch stoličkách. „Sulfuric Disintegration“ rovná sa nemilosrdný ponurý a zúrivý výprask, pre Profound Lore ako stvorený. Nie až taká zničujúca šialenosť ako napr. MITOCHONDRION, stále však celkom impozantná záležitosť.
Šesť skladieb, pol hodiny a ako to už chodí, keď sa „hácečkári“ pustia do hrania death (a black) metalu, väčšinou idú po jeho najklasickejšej forme. Teda 90. roky a skôr ich prvá polovica. Album je prevažne špinavá naklepaná priamočiara surovosť so zdravým pomerom voľnejších pochmúrnych a klokotajúcich pasáží a razantných klasických rýchloviek. Kov smrti tu vychádza z toho, čo pred 30+ rokmi vymysleli INCANTATION, GOREAPHOBIA, sčasti aj MORBID ANGEL a o čosi neskôr tomu nesvätožiaru besnenia dodali ANGELCORPSE). Hlboký i revaný vokál buráca z priepasti týchto čias a kontrujú mu chaotické, kvílivé vyhrávky a sóla. V pomalších momentoch sa ozve aj starý sever Európy a tam, kde sa OFAB ponoria do čiernoty a zúrivého guľometného vyhladovania, to pri veľmi jednoduchých, ale takých „akurátnych“ riffoch, „zvracacích“ výkrikoch a zúrivo brechajúcej deklamácii nie je ani tak black, ako skôr war metal kanadského typu (CONQUEROR, REVENGE), prípadne black/death vojnou tiež dosť posadnutých Austrálčanov CORPSE MOLESTATION/BESTIAL WARLUST. Nad virtuozitou a aranžérskou genialitou sa tu jasať nedá, dojem infernálneho mlyna je však pôsobivý.
