Priečinok s MP3-promáčmi od Clawhammer Promotions sa opäť naplnil, tak ho treba vypratať. Tentokrát to vezmem abecedne. Bez „Evocation Of Light“ od STORTREGN, švajčiarskych uctievačov DISSECTION, to je reedícia druhého albumu, pôvodne vydaného v roku 2013. Ale ak ho nemáte, kúpou nič neriskujete, dobrý je.
KAMIKAZE ZOMBIE – The Destroyer Of All Things
(2019, samovydanie, 25:18)
Alabamskí chlapi KAMIKAZE ZOMBIE sú na scéne od roku 2014, prvý album „Night Of The Nuberus“ si vydali v roku 2017 a jeho nasledovník sa do sveta vybral koncom mája tohto roku. Je na ňom desať skladieb, textovo čerpajúcich hlavne z hororov, obal má tiež takú „béčkovú“ hororovú estetiku, a hoci archívy kapelu žánrovo hádžu do priečinka thrash metal/crossover, KZ samotní sa cítia ako „horor metal/punk“ a osobne by som to videl skôr na death/thrash. Thrash metal tu dopĺňa chaotická výbušnosť AUTOPSY, osldschoolová údernosť DIVINE EVE a melodika ovplyvnená klasickým heavy metalom občas pripomenie DECEASED. Zvukovo je nahrávka ladená skôr thrashmetalovo, kričaný vokál takisto, tomu však kontruje ďalší, hlbší a deathmetalový. Album má pomerne dosť chytľavých pasáží a zaujímavých momentov, ktoré ocenia skôr pamätníci rozmachu extrémneho hrania spred skoro troch dekád. Čas letí naozaj desivo...
http://www.kamikazezombie.com/
6,5 / 10
KAVARA – Weathered & Lost
(2019, samovydanie, 47:11)
V kanadskom Ontariu je jedno z niekoľkých miest nesúcich názov London. Môžete si odtiaľ pamätať atmosférických extrémnych deathmetalistov BLOOD OF CHRIST, ktorých celkom zaujímavý návratový album tuším z minulého roka snáď ešte nájde cestu k fanúšikom, a momentálne sa o vstup na dnešnú preplnenú scénu snažia albumovo debutujúci KAVARA. „Weathered & Lost“ rozhodne neznie ako márny pokus, v jedenástich skladbách na 47 minútach znie celkom vyspelý a prepracovaný melodický death metal s dramatickou atmosférou a bohatou melodikou, v ktorej akoby dochádzalo k syntéze so švédskou (ABLAZE MY SORROW, HYPOCRITE) a kanadskou (INTO ETERNITY) školou. Kvalitné riffy, ostré gitary, rinčiaca basa a dva vokály, mužský a ženský, úprimne, občas nerozoznáte, kedy sa do toho opiera frontwoman Serena a kedy basgitarista Spinny. A hrá sa tu podľa „starého zákona“, teda bez melodických vokálov či klávesových „prisladzovaní“.
https://kavaraofficial.bandcamp.com/
7 / 10
PESTIS INFEROS – Beyond The Veil Of Light
(2019, samovydanie, 25:00)
Ďalší spolok bez vydavateľa sa zaoberá black metalom bez prívlastkov, žiadny post, atmospheric, depressive, lo-fi či kadejaký iný čierny kov, PESTIS INFEROS zo Syracuse v štáte New York na to idú klasicky. Táto trojka je na rozdiel od záležitostí typu LEVIATHAN, SXUPERION, NACHTMYSTIUM, WOLVES IN THE THRONE ROOM, či na druhej strane VON, PROFANATICA a podobne verná skôr európskym, konkrétne severským vzorom a hrá ponurý, chladný a obzvlášť v náklepových pasážach dosť surový materiál. Po americky spracovaný odkaz DARKTHRONE, IMMORTAL, MARDUK, dochutenie mizantropickou hypnotickosťou SATYRICON z obdobia „Rebel Extravaganza“, útočnosť, bohatstvo zlovestných harmónií, sprvu mi nahrávka pripadala ako taký priemer, ale časom to „za závojom svetla“ vyrástlo na debut s potenciálom.
https://pestisinferos.bandcamp.com/releases
6,5 / 10
RIPPER – Sensory Stagnation
(2019, Unspeakable Axe Records, 20:06)
Čílski RIPPER sú na scéne od roku 2007, ich zatiaľ dva dlhohrajúce albumy sú hodnotené väčšinou veľmi vysoko a dá sa povedať, že v súčasnosti sú najväčším pojmom tamojšej thrashmetalovej scény. EP „Sensory Stagnation“ je mojím prvým stretnutím tvorbou tohto kvarteta a konštatujem, že výbuch nadšenia sa u mňa nedostavil (ale je fakt, že také čosi sa mne už proste hádam ani nestáva), nehovoril by som však ani o preceňovaní, RIPPER hrať aj skladať vedia a po úvodnej inštrumentálke sa vyvalia štyri skladby veľmi rýchleho thrash metalu z prelomu 80. a 90. rokov, okorenené trochou takisto „archívneho“ death metalu. Hudobne majú RIPPER najbližšie asi k SADUS, KREATOR, DEMOLITION HAMMER, je im blízka aj juhoamerická divokosť a temperament SARCÓFAGO či VULCANO a v technických pasážach s pobublávajúcou basou sa dá začuť odkaz ATHEIST. Istá neučesanosť a zvuk si ctia odkaz starej školy, jediné, na čo som si zvykal ťažšie, je brechavý vokál, farba je v poriadku, dravosť takisto, len frázovanie mi občas pripadá akosi nasilu.
https://ripperdeathrashchile.bandcamp.com/
7 / 10
STOMACHAL CORROSION – s/t
(2019, Greyhaze Records, 31:53)
Metal Archives opäť excelujú, nepoznajú bandu ako STOMACHAL CORROSION, ktorá tu je od roku 1991, ale archívy proste majú svoje zvláštnosti, čo už. Ako sa na plus-mínus grinderov patrí, diskografiu majú bohatú, hoci dlhohrajúce albumy sú v nej len tri a ten najnovší pôvodne vyšiel minulého roku u legendárneho brazílskeho vydavateľstva Cogumelo Records. V súčasnosti štvorica z divočiny brazílskeho štátu Minas Gerais naň zložila 22 skladieb v dĺžke 0:24 až 3:16 a tie poslucháča za čosi vyše polhodiny prenesú do prvej polovice 90. rokov, miestami až pred rok 1990, keďže v istých momentoch som si spomenul aj na „Impulse To Destroy“ od BLOOD a podobné „artefakty dávnej minulosti“. Hrubý, naklepaný a agresívny undergroundový grind core s istými vplyvmi starého death metalu, skôr špinavý a zahuhlaný „starodávny“ zvuk, pred 25 rokmi by ma nahrávka vcelku uchvátila, dnes je to hlavne ortodoxný rachot s možno až priveľkou príchuťou nostalgie. Ak to poviem tak na rovinu, STOMACHAL CORROSION dnes majú šancu zaujať asi len tých, čo vyhľadávajú hranie so srdcom pre UG znenie či „vyrastali so scénou“ a tak trochu tušia, o čom je prístup tejto kapely, ostatným sa asi nebude chcieť strácať s ňou čas.
https://www.spirit-of-metal.com/en/band/Stomachal_Corrosion
5 / 10
WRAITH – Absolute Power
(2019, samovydanie, 29:03)
Na záver tu dnes máme „power trio“ WRAITH z americkej Indiany. Ak za ich debutový album považujeme minuloročný „Heed The Warning“, ktorý nemá ani dvadsať minút, tak „Absolute Power“ je už dvojka. Fanúšikovia starého ostrého, zúrivého a agresívneho metalu, toto je niečo pre vás. Blackened speed metal/punk, black/thrash metal, „new wave of old school thrash metal“, čokoľvek z toho, ale hlavne nárez, divoký, chytľavý, dobre zahraný a čerpajúci z metalového praveku MOTÖRHEAD, VENOM, SODOM, EXCITER a podobne. Zápach pekelnej síry, vojny, horiacich hraníc, alkoholu, vyčíňania, zbraňami rinčiaci BLIZZARD si to tu rozdávajú s podguráženými GEHENNAH a dielo skazy korunuje záverečný cover „Death Comes Ripping“ od MISFITS, ktorým sa už „poistila“ nejedna metalová banda. Vydarené retro a zároveň uveriteľné metalové srdce.
https://wraith219.bandcamp.com/
7,5 / 10
