Death metal vo svojej klasickej, štvrťstoročie starej podobe nikdy existovať neprestal, ale zvlášť v posledných niekoľkých rokoch zástupy kapiel, oživujúcich duchov legendárnych čias a skladajúcich pocty dávnym kultom naberajú na hustote. Stará Florida, staré Švédsko, stará Európa, to všetko sa v novej podobe hlási opäť, neraz veľmi dobre zvládnuté ľuďmi, ktorí zlatý vek zažili leda tak ako batoľatá. Nostalgici jasajú, stará škola oslovuje aj mladé generácie, hudobnícke i poslucháčske (podobne teraz ide thrash) a tento vietor chytajú do plachiet tak zavedené (Relapse), ako aj vyslovene špecializované (F.D.A. Rekotz) vydavateľstvá.
Bojovníkom za „ten pravý orechový“ death, black a podobný metal u severných susedov nad hlavami veje koruhva s emblémom Godz Of War Prod. a už pod ňou bojujú aj toruńskí ETERITUS. Nejde o nejakých teenagerov, ostrohy začali získavať už v 90. rokoch, vtedy prevažne u kadejakých pohansko-slovanských black a pagan zoskupení(NORTH a NEASIT si pamätám z dosť starých poľských fanzinov a neboli to len vyslovene lokálne záležitosti), v ETERITUS sa ale zhodli na tom, že stará láska nehrdzavie a venujú sa tu kovu smrti. Nesúdim ich predošlé hudobné aktivity, ak som ich počul, tak som už na ne aj zabudol, ale ETERITUS baví.
V prípade „Following The Ancient Path“ máme dočinenia s materiálom, ktorý keby vyšiel pred štvrťstoročím vo Švédsku, bol by dnes kultom na úrovni „Clandestine“, „Indecent And Obscene“ alebo „You’ll Never See“, a ETERITUS by patrili medzi posvätné rodinné klenoty tamojšej deathmetalovej scény. Poliakom inšpirácia touto érou a týmto teritóriom lezie z každej sekundy nahrávky, z každého riffu, z každého tónu. Ak chcete počuť deväť skladieb výborne urobeného, chytľavého, dobre skomponovaného a kryštalicky čistého švédskeho death metalu vzor 1990 – 1994, ETERITUS je voľba, ktorá nemá ako sklamať, je tam úplne všetko.
„Following...“ je skvelý album, ak ho vnímate ako stroj času, cestu do minulosti, zvuk, atmosféra a ponuré texty sú úplne autentické. V takom prípade nebudete ako negatívum vnímať to, že ETERITUS hrajú v prvom rade ako ENTOMBED v najlepších časoch, že v tomto základe sa často blysnú harmónie odkazujúce na DISMEMBER a na mnohých miestach to hrnie ako GRAVE v časoch, kedy mohli byť považovaní aj za najsurovejšiu DM kosu zo Švédska. Mám pocit, že ETERITUS nejde o nič iné, ako o hranie presne tejto hudby, robia to na úrovni a nemám strach o to, že by si nenašli fanúšikov. V podstate podobný prípad ako českí BRUTALLY DECEASED. Ten, kto má švédsku školu úplne najvyššie, by s hodnotením možno nešiel pod deviatku, ja trochu ušetrím, je to síce v zásade výborné a bezchybné, ale už počuté.
