Teraz si predstavíme ďalšie veľmi ťažké sústo od Relapse. Oficiálne je na svete od 17. januára 2014 a ide o druhý dlhohrajúci album kanadských CULTED. Skupinu tvoria hudobníci, aktívni okrem iného v blackmetalových OF HUMAN BONDAGE a experimentálnych grind/metalcoreových TIME KILLS EVERYTHING. Perličkou je, že hoci CULTED sídlia vo Winnipegu, Manitoba, ich vokalistom je Daniel Jansson, trvalým pobytom vo švédskom Göteborgu, ktorý sa so „spoluhráčmi“ zoči-voči nikdy nestretol.
Švédsky člen skupiny sa venuje záležitostiam ako DEADWOOD, KEPLERS ODD, THE RITUAL INCLUSION OF CODE, a pôsobil tiež vo veľmi podzemnej, tak trochu záhadnej mizantropickej blackmetalovej družine BLODULV. Tá v rokoch 2002 – 2009 zmajstrovala pomerne pôsobivú diskografiu, obsahujúcu okrem iného tri albumy. Podľa niekoľkých vzoriek usudzujem, že milovníci skôr undergroundového, úderného blacku starého severského strihu by skupinu registrovať mali, neznie to zle.
V CULTED ale transoceánska partia viac-menej blackmetalistov tvorí o dosť inú, hoci „blackened“ hudbu. Predošlú tvorbu nepoznám, aktuálna ma ani po napočúvaní, ktoré si vyžiadalo nadštandardne veľa času, nejako nezvádza až k tomu, aby som ju skúmal bližšie. Odhadujem, že to mohlo byť podobné čierne bahno rozliatych snov o deštrukcii, temnote, beznádeji a záhube. Základom je tu povedzme doom metal, ale dotiahnutý do krajnosti, bez akejkoľvek ústretovosti voči poslucháčovi. Takí ESOTERIC sú v porovnaní s nimi v podstate príjemná optimistická hudba, vedú možno akurát tak v dĺžke albumov či jednotlivých skladieb.
Tie však v CULTED tiež vedia siahať až k hranici dvadsiatich minút, ak nepočítame inštrumentálku „Distortion Of The Nature Of Mankind“, najkratšia vec na nahrávke má necelých sedem a ani tam to nie je žiadna tancovačka. Hudba tohto združenia sa chorobne, plazivo ťahá ako smola alebo hmla nad rašeliniskom, z ktorého zlovestne páchne čosi, čo sa tam asi ocitlo nedobrovoľne.
Spomaľte WINTER, do extrému dotiahnite už aj tak extrémne hlukové steny PRIMITIVE MAN, priložte do bublajúceho kotla psychedelické, nezemské nálady klasikov MINDROT, a sčasti ste tam. „Spev“ zverte zlostnému indivíduu, ktoré svoje posolstvá reve a ryčí skôr zákerne, útočne a zlovestne než bolestne. A do rozťahaných, často vlastne zmrzačených, mučivo znejúcich metalových stien, morbídne pomalých, s klokotom nalejte kvantum ambientných zvukov, psycho vyhrávok a ponurých hlukov. Výsledok bude len pre otrlých a dostaví sa až po dlhom čase. Pôvodne okolo tohto zvukového barbarstva lietalo hodnotenie 5/10 tak, ako už dlho nie, ale nakoniec z nahrávky vyliezlo, že priemer to nie je určite.
