O tom, že ešte stále sa občas niečo udeje aj na slovenskej deathmetalovej scéne, sa môžete presvedčiť napríklad tu. Prednedávnom debutovali s EP dve nové slovenské skupiny. Tou treťou do partie mali byť už nie celkom noví BRUTE, ktorí ale nakoniec nahrávanie EP z plánov škrtli a pripravujú sa na nový album. Situáciu však vhodne zachránili zaslúžilí umelci z Prešova, dočítate sa, ktorí to sú.
TRAAK – EP 2013
(samovydanie, 2013, 15:40)
Martinských veteránov PROTEST by ste poznať mali, pokiaľ sa aspoň zhruba orientujete v slovenskom extrémne metalovom undergrounde. Čo sa u tejto osudom nemálo bičovanej bandy aktuálne deje ťažko povedať, každopádne si začiatkom minulého roku dvaja jej členovia – Viktor (gitara), Michal (bicie) a jeden ex-člen Janek (basgitara, v súčasnosti už aj spev, predtým spieval Frlo, ex-MYSTIC DEATH) založili projekt s hudbou, aká sa pre PROTEST tak celkom nehodila.
Debutové päťskladbové demo vzniklo v novembri/decembri minulého roku a obsahuje päť skladieb. Pokiaľ ide o zvuk, je dosť vydarený, hutný a šťavnatý, hoci občas nad všetky ostatné nástroje vystúpia bicie, hlavne kopáky. Pri ich dunení sa stále dá pochváliť to, že štúdiové „rovnanie“ nezabilo ich prirodzený zvuk. Akurát sa pri nich ťažšie hľadajú gitarové vyhrávky, ktorých je tam pomerne dosť.
Nie som nejakým priaznivcom „spievania“ extrémneho metalu v slovenčine, dosť mi to smrdí nostalgiou za 80. rokmi a tým, že kapela sa dobrovoľne ohraničuje pre domáce teritórium Tvrdenia o tom, že so slovenčinou možno zaujať vonku, považujem za prehnané, snáď s výnimkou pohanského či folklórom strihnutého metalu, kde je rodná reč skôr vhodná, alebo u punkovejšie ladených záležitostí typu ČAD. Tuto to však neruší, texty sú pomerne slušne napísané aj odspievané, konštatujem teda, že u TRAAK je potenciál a majú šancu zaujať domáce metalové publikum naprieč viacerými žánrami.
6/10
Bandzone
FEEL A CURSE – Corroded Time To Come
(EP, samovydanie, 17:28)
Necelý rok existujúca kapela FEEL A CURSE pochádza z Liptovského Mikuláša. Doteraz ste o nej počuli asi iba niekoľkí, ale jej členov ste už roky stretávali v DESECRATED DREAMS, EMBALMED, QUARELLING MAN, DEMENTOR či THE NEW BLACK WIDOW. Milan Jozefek – gitara, vokály, Pavol Maro – basgitara a Andrej Šimon – bicie, vokály teda majú za sebou dlhé roky zbierania hudobníckych skúseností u známych mien scény a podľa toho vyzerá aj ich debutové EP.
Treba uznať, že ide o ambiciózny materiál, v prvom rade po zvukovej stránke. Nahrávku z liptovskomikulášskeho štúdia RCR zmixoval Martin Barla, súčasná slovenská kapacita v oblasti zvukového zaznamenávania metalovej hudby, a to nie je všetko. O výsledné znenie sa postaral mastering od dánskeho mága Jacoba Hansena v jeho Hansen Studios. Výsledok – bez komentára, všetko v zásade dokonalé, hutné, čisté, drvivé, zároveň atmosférické. Ani radšej nechcem vedieť, koľko to stálo, ľudia tohto kalibru pre vás pochopiteľne nepracujú za čistý pocit z radosti, koľko toho zase urobili pre metal.
Po hudobnej stránke možno FEEL A CURSE bez problémov radiť do klasického death metalu, navyše s istou slovenskou špecifickosťou. Podobné dramatické, atmosférické, melancholicko-zlovestné vyznenie mali už DESECRATED DREAMS a celá plejáda kapiel zo slovenského východu, napríklad INSEPULTUS, BIZARRE OF BRUTALITY, DAYBREAK, koniec koncov aj doomoví USELESS SACRIFICE. Skrátka kapely, ktoré sa nadpriemerne otvárali melodike, navyše pomerne osobitej.
FEEL A CURSE však znejú o čosi tvrdšie a súčasnejšie. To druhé je hlavne vecou zvuku, Hansen proste je kdesi inde než možnosti Slovenska spred 15 a viac rokov. Po hudobnej stránke zase kapela melodický death metal, bohatý na nejednu melancholickú vyhrávku či sólo, kombinuje s poriadne údernými pasážami, vyznievajúcimi niekedy až disharmonicky a nejeden part je svojím spôsobom nekompromisnou sekanicou. V istých momentoch tu nachádzam aj vzdialenú podobnosť s hudobnými témami PESTILENCE, akoby mixujúcimi „Testimony...“ a „Spheres“.
Vo viac-menej tradičnej, predsa však zaujímavo skomponovanej hudby vynikne okrem iného veľmi dobre zvolený zvuk basgitary a dva striedajúce sa vokály. Oba v mantineloch kovu smrti, prvý výrazne hlboký a šťavnatý, druhý o niečo vyšší a skôr odrevaný. Celkovo toto EP znie zaujímavo, zároveň kompaktne a dá sa očakávať, že tento mix nekompromisného i náladového death metalu má šancu osloviť aj na ploche dlhohrajúceho albumu.
6,5/10
Bandzone
PERVERSITY – Infamy Divine
(EP 2013, Lavadome Productions, 17:14)
Ani mi to nepripadá tak dávno odvtedy, čo boli PERVERSITY takou začínajúcou deathmetalovou kapelou od susedov z Prešova. Nenazdali sme sa a sú z nich veteráni, ktorí 18. výročie pôsobenia na scéne oslávili pred pár týždňami vydaným EP „Infamy Divine“. Od štvrtého dlhohrajúceho albumu „Ablaze“ ubehli dva roky, kapela sa nachvíľu ocitla v zostave len s jedným gitaristom, pochopiteľne zakladateľom a ťahúňom Ďodim Koščom, buďme teda radi za šesť skladieb.
„Vermin“, „Angel Of Prostitution“, „Goddess Of Maggots“, „Incest Of Flesh“, „Supreme Accusation“ a záverečná inštrumentálka „Infamous“ vznikli v zostave, ktorú okrem spomenutého ťahúňa s gitarou a sprievodným vokálom tvoria Juraj Handzuš – vokály, Slavomír Kovaľ – basgitara a Peter Jakubík – bicie. Celý materiál trvá sedemnásť a štvrť minúty a jeho fyzickou formou je pekne urobený digipack v rôznych (nie 50, to sa nebojte) odtieňoch sivej. Autorom námetu na obale je americký metalový maliar a hudobník John Zig, čo je myslím dostatočná informácia.
Po hudobnej stránke sa PERVERSITY stále vyvíjajú v rámci štýlu, ktorý im učaroval najviac. Tým je samozrejme skôr „pekelnícky“ a temný death metal, veľmi hutný a drviaci, vychádzajúci z americkej klasiky 90. rokov. Popri inšpiračných zdrojoch ako IMMOLATION, INCANTATION a podobne na novinke dosť do popredia vystupuje odkaz MORBID ANGEL, jednak pokiaľ ide o štruktúru gitarových riffov, aj čo do zlovestnej, majestátnej a neľútostnej atmosféry, ktorá je však o dosť extrémnejším podaním, zvukom i vokálom posunutá až na hranicu brutálneho death metalu.
PERVERSITY sa tu veľmi dobre darí vyvažovať pomerne neľútostné, až besniace náklepy s pomalšími, zdrvujúcimi a valcujúcimi partmi a striedaním energie a agresivity so zlovestnosťou neodvratného osudu, odsúdenia a trestu. Nie len vo vyhrávkach vynikne pôsobivá hra basgitary a celková súhra dobre ozvučených nástrojov. Zvuk je vydarený, hustý, hrozivý a v tradícii „prirodzeného“ 90-kového znenia. Rúhavé texty sú podávané hlbokým, pomerne variabilným a zrozumiteľným growlom, ktorému často kontruje zlobný, zúrivý vyšší sprievodný rev. Celkovo vydarený darček na konci roka 2013.
