RETOX majú vďaka svojmu „hviezdnemu“ obsadeniu od začiatku v podstate kultový status. Je to najmä záslhou multiinštrumentalistu Gabae Serbiana a frontmana Justina Pearsona, ktorí sú na americkej nezávislej scéne známi z viacerých projektov s prívlastkami math, noise a hardcore.
Spomeniem napríklad maskovanú stálicu THE LOCUST, all star band HEAD WOUND CITY, v ktorom sa objavil aj Nick Zinner z YEAH YEAH YEAHS, alebo HOLY MOLAR, skupinu, v ktorej mikrofón tríma Mark McCoy z legendárnych CHARLES BRONSON.
RETOX debutovali albumom „Ugly Animals“, ktorý sa narozdiel od ostatných Pearsonových opusov niesol v omnoho punkovejšom duchu. Samozrejme, ani tu nejde o nejakú priamočiaru „trojakordovku“ s triviálnou výstavbou skladieb. Na „Ugly Animals“ si Pearsonovci z punku požičiavajú najmä onen bezočivo-agresívny podtón, ktorý pretavujú do svojskej, poslucháčsky prístupnej mathcoreovej zmesky.
Po vydaní „Ugly Animals“ z kapely odchádza zakladajúci člen, bubeník Gabe Serbian, ktorého komplikovaná hra je „trademarkom“ nejednej kapely. Pri nahrávaní novinky „YPLL“ si za bicie sadá mladučký Brian Evans, ktorého štýl je síce omnoho prostejší, avšak na druhej strane aj údernejší a k zamýšľanému hudobnému smerovaniu RETOX sa nesmierne hodí.
Novinka „YPLL“ bola predstavená netradične. Už pred jej vydaním koloval na webe film, v ktorom sa muzikanti snažili vysvetliť svoje životné postoje pevne späté s hudbou. Nečakajte žiadnu nudnú osvetu týkajúcu sa genézy skladieb, „ktoré vám zmenia život“. „YPLL“ je predovšetkým dokument o živote muzikantov na alternatívnej hudobnej scéne (v dokumente okrem iných vystúpia aj Buzz Osborne z MELVINS, Trevor Dunn z TOMAHAWK a spomínaný Nick Zinner z YEAH YEAH YEAHS), ktorí vysvetľujú, prečo vlastne obetujú svoj čas a energiu niečomu, za čo ich mnohokrát nečaká ani zďaleka primeraná satisfakcia.
Vráťme sa späť k albumu. „YPLL“ síce nesie všetky znaky Pearsonových kapiel, ale je niečím iný. Určite to je najambicióznejší počin, pod ktorý sa tento rodák zo San Diega so svojimi kumpánmi podpísal, pričom, akokoľvek zvláštne to v spojitosti s hudbou RETOX znie, v rámci Pearsonovej diskografie nejde zrejme o najpesničkovejšiu a najstráviteľnejšiu nahrávku, na akej sa podieľal. Avšak nenechajte sa zmiasť. „YPLL“ je predovšetkým brutálna punková jazda.
V intenciách komplikovaného a mnohokrát poslúcháčsky neprístupného žánru, akým mathcore určite je, ide o jeho najjednoduchšiu inkarnáciu. Skladby sa nesú v jednotnom, dosť šialenom tempe, avšak nejaké štýlové odbočky, tak typické pre túto progresívnu „coreovú“ odnož, určite nečakajte. RETOX ide len o to rozsekať vás na kúsky a výrazové prostriedky, ktoré k tomu na „YPLL“ používajú, sú už nejaký ten rôčik známe.
Pearson svoje texty plné sociálneho marazmu pľuje do lámaných rytmov s neuveriteľným entuziazmom, čím mne osobne pripomína akúsi mladšiu verziu archetypálnych „indie-frontmanov“ Davida Yowa (THE JESUS LIZARD) či Stevea Albiniho (z čias BIG BLACK).
Najväčším negatívom albumu (a celej doterajšej tvorby RETOX) je jednak jeho monotónnosť, ako aj prílišné Pearsonove lipnutie na konvenciách. To je možné na jednej strane brať aj ako pozitívum, keďže tento chlapík sa už roky bigotne pridržiava vyššie vyhranených hudobných mantinelov, v ktorých sa proste vie orientovať, a čakať od neho niečo iné by zrejme bolo až príliš naivné.
Avšak na strane druhej, po určitej dobe sa autentický zážitok poslucháča z Pearsonovho „novátorstva“ nenávratne stráca, a to je aj problém RETOX a ich „YPLL“. Hudobná náplň albumu sa veľmi rýchlo opotrebuje a jeho kúzlo sa stratí skôr, ako stihne správne rezonovať. Chcelo by to možno ešte troška experimentovať. Ale to by sme asi od „Justina and co.“ chceli príliš.
