Po jedenástich rokoch existencie vyšiel Francúzom HORD koncom apríla tretí album. Pätica z Montpellier sa pohybuje vo sférach djentom šmrcnutého moderného metalu a koncepčne sa už tradične venuje postapokalyptickej téme.
Všimol som si, že ste firemní užívatelia „two notes torpedo“. Pri všetkých možnostiach, ktoré moderne technológie poskytujú, nemáte niekedy pocit, že to napriek novým možnostiam vnáša do hudby miernu sterilitu?
Nie, nemyslím si to. Práve naopak. Pomáha mi to udržať moju kreativitu nažive, tým, že môžem hrať každý deň doma v pohodlí so slúchadlami a odposluchmi na hlave, a to bez toho, aby som nejako vyrušoval moju rodinu alebo susedov a zároveň akoby som bol v skutočnom štúdiu s mikrofónmi. Toto je pre mňa doslova revolúcia.
Keď počúvam to množstvo rôznych djentových kapiel, doslova žasnem, že všade počujem presne tie isté tony, rovnaké riffy, rovnaké postupy a bicie ako cez kopirák. Je to nuda. Tu súhlasím so sterilitou, o ktorej hovoríš.
Ako hodnotíš spoluprácu s Jochemom Jacobsom (TEXTURES) na vašom minulom albume „The Waste Land“? Podľa podcastov to vyzeralo, že o zábavu nebola núdza.
Áno, v amsterdamskom štúdiu Split Second Sound Studio bolo s Jochemom, Sanderom a Boukeom super. Jochem je skutočný profík. Výborne sa s ním spolupracuje, a samozrejme, zažili sme kopec srandy. Práve preto sme to chceli celé dostať do tebou spomínaných videí.
Cítiť z nich radosť a pozitívnu energiu.
Presne to poukazuje na skutočnosť, že žijeme skutočný život: jednoduchí, obyčajní chlapci robia hudbu pre radosť a zábavu, a o tom to celé je.
Povedz nám, čo máme očakávať od vášho nového albumu?
Album „The Book Of Eliot“ je vlastne logickým pokračovaním nášho predchádzajúceho albumu „The Waste Land“ (2009) tak hudobne, koncepčne, ako aj po textovej stránke, ale s odlišným prístupom k tomu, ako bol písaný a ako sme chceli, aby znel.
V čom je iný?
Hudobná stránka spolupráce medzi Moertym (gitara) a Johnom (gitara, spev) nebola nikdy predtým taká silná ako teraz. Spolu v štúdiu skomponovali veľa materiálu a tvrdo pracovali, aby všetko pekne zapadlo do seba. Okrem toho sa Hadrien (sample, spev) výrazne podieľal na písaní skladieb, čoho výsledkom bola fantastická spolupráca s Johnom a následne aj vynikajúci koncept albumu po hudobnej aj textovej stránke. Nakoniec sa Hadrien, John a Vincent (bicie, spev, syntetizátor) stretli, aby dali dokopy aranžmány a výsledok je, že všetko je oveľa hlbšie a intenzívnejšie.
Navyše, ak pridáme fakt, že Hadrien sa stal hlavným krikľúňom, takpovediac nahradil Johna v jeho práci, tak tu máme dvoch hlavných spevákov. Hadrien pekelne vrieska a John spieva melodickejšie časti.
Kde ste album nahrávali?
Celý materiál sme vyprodukovali a nahrali vo Francúzku v Johnovom štúdiu, okrem bicích, tie nahral Vincent v Bruno Brew Varea @Garage Inc Studio (Pezenas, Francúzsko). Následne sme všetko poslali do Švédska, kde nám album zmixoval Magnus Lindberg (CULT OF LUNA).
Máte zaujímavý obal, kto je jeho autorom?
Celkový vzhľad albumu mali na starosti Jakob Arevarn, Jacob Petersson and David Lundmark.
O čom konkrétne je jeho koncept?
Poslucháči a aj čitatelia znova nájdu hlavného hrdinu z „The Waste Land“ v zúboženom stave takmer na pokraji smrti, ponevierajúceho sa po zničenej zemi po apokalypse, ktorú ako jediný prežil.
Stretávame ho v posledných hodinách jeho života, keď spomína na svoju minulosť čítaním denníka („The Book Of Eliot“) v ruinách. Samotná kniha je plná náhodných montáží fotografií, myšlienok, rozbitých obrázkov a spomienok. Zatiaľ čo umiera a číta túto knihu, snaží sa nájsť význam a zmysel vo svojej obrovskej dezorientovanosti, snaží si dať svoju minulosť dokopy tým, že zdieľa svoje myšlienky, pocity, postrehy, túžby s hrdinom príbehu z diára a postupne prechádza svojim životom od starého pána až po novorodenca.
Album je skomponovaný ako cesta rôznymi hudobnými štýlmi cez rôzne obdobia ľudského bytia.
Názov “The Book of Eliot” má dva významy.
V prvom rade je album o denníku, ktorý zanechal náš hlavný hrdina svetu pred svojou smrťou. Každá skladba je súčasťou zbierky spomienok, obrázkov, príbehov citácií atd. Celý obal albumu je štylizovaný do podoby tejto knihy.
V druhom rade ide o poctu knihe T. S. Eliota „The Waste Land“. Naša hlavná postava je veľkým fanúšikom poézie T.S.Eliota. Na albume možno počuť medzi iným aj čítanie jeho tvorby.
Čo sa týka filmu „The book of Eli“, nepopierame, že tento film môže byť tzv. spojkou s niečím, čo nás v našej tvorbe veľmi ovplyvňuje, ako napr. biblické príbehy, mýty, postapokalyptické filmy.
Album okrem iného rozpráva príbeh o Ikarovom páde, o vraždení neviniatok a mnohé ďalšie...
Ktoré postapokalyptické filmy?
Sú to napríklad „Cesta“, „I am legend“, „Mad Max“, „Soylent Green“, „3 dias“ („Before The Fall“), „Akira“, „Dawn Of The Dead“, “The Silent City”, “The Divide” „Malevil“ a množstvo ďalších, čo ma momentálne nenapadajú...
Ešte radšej však máme literatúru, ktorá sa venuje tejto téme.
To, čo je na takýchto víziách fascinujúce, je, že môžeš písať a vytvoriť niečo, čo môže byť skutočné, čo sa môže skutočne stať v blízkej budúcnosti, potom to následne zahaliť do dimenzií snov a dokonale zmiatnuť čitateľa/poslucháča. Môžeš sa pohrávať s hranicami medzi realitou a fikciou.
Účelom našej hudby a textov nie je vízia katastrofálnej apokalypsy, sústreďujeme sa na jednu postavu, ktorá sa urputne snaží znovuvybudovať svoju ľudskosť v zdevastovanom svete, v ktorom je pravdepodobne úplne osamotená.
Náš zámer je, aby sa poslucháč pozrel do rozbitého zrkadla a videl svoj rozdelený a roztrieštený obraz. Práve Eliotová kniha má slúžiť ako zrkadlo. Pomáha poslucháčom lepšie porozumieť metaforickému charakteru prezentujúcemu veľa symbolov a mýtov o úpadku civilizácie.
Čo hovoríš na sériu hier Fallout?
Je to fantastická séria. Kristen pri nej strávil dlhé hodiny. Naučil sa prežiť v nepriateľskom území a olúpiť množstvo Raiderov.
Ako ste na tom s koncertami? Chystáte turné na podporu nového albumu?
Áno, v apríli sme odštartovali prvú časť turné vo Francúzku, kde do júna odohráme asi desať koncertov.
Vieme, že máme veľa fanúšikov mimo Francúzska a preto chceme turné po Európe v septembri a októbri.
Záleží od toho, kde hráme. Koncert na juhu Francúzska k vydaniu nášho albumu bol úplne vypredaný - bolo to niečo neskutočné.
Fotografie: oficiálne stránky kapely
Preklad: Jožko Balogh
