V novembri minulého roku vyšlo split CD dvoch skôr v hlbšom undergrounde známych a v rámci svojich domácich scén už „zaslúžilých“ deathmetalových bánd. Prvou sú FADIHAT z indonézskej Jakarty, druhou SKINNED z Fort Collins, Colorado, USA. Pretože však split CD pozostáva zo 4 + 4 skladieb z aktuálnych, v minulom roku vydaných dlhohrajúcich nahrávok oboch skupín, nenačim trocháriť, priblížime si celé albumy „Addicted To Kill“ aj „Isolating The Gene“.
FADIHAT – Addicted To Kill
V rámci brutálneho death metalu dnes už Indonézia nie je žiadna veľká exotika, venuje sa mu tam mnoho kapiel a nejednej to ide až prekvapujúco dobre. Svojho času sa viacero tamojších spolkov snažili vytiahnuť dokonca holandskí Displeased Records, nemali v tom však šťastie, keďže ľudia asi fakt majú predsudky voči neznámym skupinám z „exotických“ teritórií. Ich škoda.
S FADIHAT som sa stretol už pred viac ako 10 rokmi, kedy som si vďaka kontaktom a výmenám vybudoval celkom rozsiahlu zbierku extrémneho undergroundu z juhovýchodnej Ázie. Od tých čias popri iných nahrávkach vypustili do sveta tri dlhohrajúce albumy, z ktorých ten aktuálny vyšiel v lete minulého roku u domácich Dead Rebel Records.
Deväť skladieb za 32 minút uvádza džungľovo a ritualisticky ladené intro, a taký akýsi pralesný a surový, neotesaný je aj štýl, ktorým ten svoj BDM hrajú FADIHAT. Na rozdiel od technických, niekedy až atmosférických indonézskych apoštolov komplexnej deathmetalovej brutality, akými sú SIKSAKUBUR alebo TENGKORAK, predstavujú FADIHAT tvrdé jadro, odchované na prvej vlne USBDM, v prvom rade mnohé ich postupy i vokálne podanie pripomínajú newyorských BAPHOMET/BANISHED, teda sme v 1. polovici 90. rokov, navyše s ešte neučesanejším, hrubozrnným zvukom.
Týmto Jávancom je blízky taktiež slamming brutal death metal, ale ten z čias, kedy bol niečím novým, pomerne čerstvo zrodeným. Stará škola ako z čias „Sermon Of Mockery“ od PYREXIE až po „Prophecies Foretold“ od DEHUMANIZED. Niektoré harmónie a vokály evokujú aj chicagských FLESHGRIND z čias „Destined For Defilement“. Pre takéto veci majú Indonézania celkom slušný cit a pokiaľ práve nepatríte medzi (nazvem to slušne) čudákov, ktorým sa termín underground spája s niečím podradným, džungľové ukrutnosti FADIHAT by ste oceniť mohli.
7/10
SKINNED – Isolating The Gene
Od roku 1995 aktívni SKINNED svoj prvý veľký album „Spawn Of Insanity“ vydali až v roku 2005 a ďalší, „Morbid Tokens Of Perversion And Homicide“ nasledoval o tri roky neskôr. Po EP z roku 2010 vydali v máji 2012 kapele tretí album „Isolating The Gene“ ukrajinskí Imbecil Entertainment (zábavnejších názvov vydavateľstiev veľa nie je). Pred pár rokmi by vám sotva napadlo, že kapela zo snáď najobdivovanejšej scény vydá CD kdesi v z jej pohľadu „divočine“, doba je však taká, že ak niekto akurát nie je ulepený u „veľkej firmy“, tak je rád že je rád a nevydáva si to sám.
Materiál, ktorý dali dokopy John Colucco (basgitara), Mike Nolan (bicie, vokály), Travis Weickum (gitary, vokály) a Kevin Pack (vokály), by sa určite nestratil ani u nejakého kvalitného US vydavateľstva a je mi až čudné, že sa SKINNED nedohodli napr. so Sevared, Deepsend a podobne, ale je to ich príbeh.
„Isolating The Gene“ prináša na takmer 37 minútach desať skladieb. Úvodná „These Boots Were Made For... (Stomping In Your Ugly Face) sa bez intra začne zúrivým náklepom, nad ktorým sa nesie poriadny kanálový ryk, a ak by sa v takomto duchu niesla väčšina albumu, vôbec by som nebol proti. Celkovo je však táto nahrávka trochu o inom, čo však rozhodne nie je nejaký nedostatok. SKINNED balansujú na hranici klasického death metalu, pracujúceho aj s melódiami, atmosférickými vyhrávkami a voľnými, upokojujúcimi pasážami, ktoré majú s kovom smrti spoločné len vokálne podanie, a brutálneho death metalu vychádzajúceho napríklad aj z New Yorku 90. rokov. Variabilná je aj vokálna stránka, od viacerých dosť extrémnych polôh až po umiernenejšie, zrozumiteľné growly a vyššie revané, niekedy skôr deklamované úseky.
Táto štvorica z Colorada si skrátka dovolí melodické party v duchu toho lepšieho z tvorby KATAKLYSM post-zenitovej éry, občas niečo trochu ako HYPOCRISY z čias, keď tá kapela ešte nebola hlavne o platení účtov, sem-tam možno závan VADER, nejaké tie skoro doom- a post- atmosféry, a to všetko obklopené energickými, agresívnymi a šťavnatými nárezmi v štýle INTERNAL BLEEDING, PYREXIA či DEPRECATED. Výsledok drží pokope a chutí dosť zaujímavo.
8/10
