KÉPZELT VÁROS, v preklade "Imaginárne mesto", som spoznal koncom roku 2010, keď v Budapešti predskakovali Anneke Van Giersbergen. Zaujali ma tým, akí boli vyspelí a zaujímaví hudobníci a takisto energiou, ktorú natlačili do publika napriek tomu, že hrajú hudbu vychádzajúcu z introvertného post-rocku, ktorá síce presahuje do iných, no určite nie do tvrdších žánrov. Hneď na mieste som si kúpil ich prvotinu "Mit Nékem", ktorú si odvtedy pravidelne púšťam a na ktorej som objavil aj zopár veľmi silných vecí. Napríklad klavírový "riff" zo skladby "Hercules" radím medzi najlepšie momenty tohto zvláštneho žánru, inak bohatého na vatu a zbytočné kapely. Toľko malý osobný úvod.
Nástupca "Hélium" potvrdil obrovský talent mladých hudobníkov z Budapešti a zároveň podčiarkol dojem, že celý post-rock je pre nich len veľmi základná definícia. Patria k zvláštnej odnoži vyznačujúcej sa skôr pozitívnou hudbou, a ak by sa dali prirovnať k niekomu väčšiemu a známejšiemu, tak pravdepodobne ku Švédom EF.
Oproti debutu došlo k pozoruhodnej zmene. Kým "Mit nekem" bol silnejším albumom v početných inštrumentálnych momentoch, na "Hélium" je už spevák Gergely Oláh silným článkom reťaze, sebavedomým a charizmatickým hlasom spievajúcim v rodnom jazyku. Ďalší ťahúni albumu už takí prekvapiví nie sú. KÉPZELT VÁROS, to je hlavne snúbenie silnej rytmiky v podaní bubeníka Dániela Gála a skromne pôsobiaceho Mátého Györffyho, ktorého gitara je rovnako úžasne nápaditá, ako je vkusne dávkovaná.
Na albume okamžite zaujme zvuk z budapeštianskeho štúdia Metropol, ktorý je moderný len v nevyhnutnej miere, inak pôsobí veľmi organicky a tradične. KÉPZELT VÁROS vám pri počúvaní albumu pravidelne ponúkajú momenty, ktoré boli ako keby vymyslené a zaranžované na vyniknutie kvalít štúdia a prirodzeného zvuku jednotlivých nástrojov. Samotný úvod albumu je jedným z nich. Keď na začiatku poslednej "Végtelen féltér" hrá tichý klavír a pomedzi jeho kladivká počujete zošliapavanie pedálov a vŕzganie stoličky, je to akoby ste si odtrhli jablko zo zdravej dedinskej jablone. Drevo a struny, eben a slonovina. Žiaden plugin.
Nešťastnou zvukovou chybičkou krásy je akurát jeden z činelov, ktorý chytá zvláštnu zvonivú frekvenciu a v momentoch, keď Dániel Gál doňho udiera s vyššou pravidelnosťou, začína byť bolestivo iritujúci.
KÉPZELT VÁROS zrejme neprerazia medzi svetovú špičku preplneného a neprehľadného žánru plného lacných atráp. Aj tak by však nemali zapadnúť. Skrývajú v sebe poctivosť, cit a mieru, ktorú oceníte najmä pri využití plejády hosťujúcich dychových nástrojov. Tie sa nádherne vplietajú medzi zvuky kapely a v žiadnom prípade sa nepredvádzajú v popredí. Keď sa dopracujete až k hoboju, nahlas vzdychnete blahom.
"Hélium" je album, ktorý funguje ako organický celok a zároveň necháva vyniknúť strhujúcim individuálnym kompozíciám, z ktorých najsilnejšia je asi extaticky pozitívna "Hold a lámpám". Odporcovia singlov nájdu silného koňa zase v poslednej takmer jedenásťminútovej "Végtelen féltér", v epose, ktorý sa spoľahlivo doťahuje medzi to najlepšie, čo v post-rocku vzniklo (ale takisto napríklad s prehľadom prekonáva podobne zamýšľané kompozície ANATHEMY).
29. apríla 2012 krstia KÉPZELT VÁROS svoju novinku "Hélium" v budapeštianskom plávajúcom klube A38, ktorý je našincom dobre známy. Spoločnosť im budú robiť innsbrucko-viedenskí OUR CEASING VOICE, reprezentujúci zase sú tuctovejšiu a ľahšie zapadnuteľnú tvár zložito prijímaného žánru. Seriózne zvažujem návrat na miesto činu z prvej vety tejto recenzie.
