Keď na konci júna 2010 vstúpil Brandan Schieppati pred smiešne malé a apatické nitrianske publikum, rozpačitá reakcia vokalistu BLEEDING THROUGH bola očividná. Napriek vlažnému záujmu i otrasným technickým podmienkam sa kapela zachovala profesionálne a naservírovala nezabudnuteľný energický set. Práve ten stál na počiatku môjho presvedčenia, že kalifornský sextet je jedným z najpodceňovanejších zoskupení metalovej, resp. metalcorovej scény. Nie inak je tomu aj pri tohtoročnej nahrávke „The Great Fire“. Hoci sa jej nedostalo významnejšej pozornosti, verte, že si ju právom zaslúži.
Jazykom ekonomických pojmov – v súčasných podmienkach, keď ponuka ostro sa tváriacich metalcore skupín výrazne prevyšuje dopyt, nie je jednoduché zaujať. Nakoľko trendové vlny zvyknú opadnúť, zostanú iba časom preverené mená a BLEEDING THROUGH k nim bezpochyby patria. Za viac ako 12 rokov existencie sa im podarilo vďaka enormnej snahe vtlačiť hudobnej produkcii vlastný „ksicht“. V poradí siedmy štúdiový album je toho dôkazom.
Otrepané metalové klišé o prísľube temnejšej, rýchlejšej a brutálnejšej novinky dostáva pri „The Great Fire“ nečakaný rozmer. Vskutku ide o najtvrdšiu nahrávku BLEEDING THROUGH. Inštrumentálne intro otvorí mýtickú Pandorinu skrinku, ktorej zhudobnený ničivý obsah by pokojne mohol znieť ako „Faith In Fire“. Na ploche necelých 40 minút jeden nekompromisný zásek („Starving Vultures“, „One By One“) strieda druhý a popri ponurej textovej zložke nedá poslucháčovi veľa času na rozjímanie. Schieppatiho prejav, ktorý je ustálený prakticky od čias „Declaration“, štípe ako rana ohnivým bičom. Neskrývanú agresiu vyvažuje čistým spevom bez štipky melodickej prvoplánovitosti („Final Hours“, „The Devil And Self Doubt“).
Gitarám dominuje ťažkotonážny riffing a blackmetalové tremolo (priaznivci všetkých odnoží čierneho kovu odpustia). Spolu s údernými bicími sa kompozične nezaobídu bez náladotvorných kláves Marty Peterson („Walking Dead“, „Step Back In Line“). Po harmonickom úvode „Entrenched“ á la ALICE IN CHAINS kapela sumarizuje všetky spomínané elementy v poslednej položke „Back To Life“.
BLEEDING THROUGH býva vyčítané všeličo. Väčšinou ide o argumenty stojace na vratkých základoch, ktorým netreba venovať pozornosť. I keď nestvorili závratnú novú formu, všetko požičané dokážu s nutnou dávkou talentu pretaviť v silný jednoliaty celok. V osobnom rebríčku síce naďalej vedie predošlý eponymný počin, no „The Great Fire“ sa počúva úžasne. Na záver žiadne kvetnaté frázy o budúcnosti štýlu. Pokiaľ budú odveké metalové legendy vydávať braky, albumy ako „The Great Fire“ u mňa víťazia na plnej čiare. S nálepkou metalcore i bez nej.
