AZARATH z poľského Tczewa nie sú žiadnou zánovnou záležitosťou, na scéne sú od roku 1998 a v lete roku 2011 vydali svoj piaty album. Počul som ten predošlý, všetko na ňom bolo v poriadku, nakoniec Poľsko v metale = kvalita, akurát že ma extra nezaujal. Na nový som videl chválu, zohnal som si ho, reku čo a ako, a – „mal pravdu, ten chlapec!“ Presný opak ich poľských pekelných kolegov STILLBORN, ktorých albumy plné jedovatého nabrúseného death metalu páchnuceho sírou inferna mám naozaj rád, ale posledný „Los asesinos del sur“ zo septembra minulého roku ma zatiaľ akosi baviť nezačal.
AZARATH model 2011 sú elitný death/black metal, besný, rýchly, temný, nemilosrdný, nabrúsený a peklom dýchajúci. Neviem, aký hudobný podmaz si chystajú štyria jazdci Apokalypsy na deň, kedy príde ich čas, ale musia sa sakra snažiť, ak chcú prešťať týchto svojich troch poľských konkurentov. Nenachádzam tu chyby, naopak je veľa toho čo by som vyzdvihol, v prvom rade nespútanú agresivitu, výbuch energie, veľmi vražedné tempá a skvelé melódie, dostala ma už tá v úvodnej „Arising The Black Flame“ a podobne skvelé atmosféry skombinované s neľútostným a riadne čiernym kovom smrti chrlia Poliaci až do konca. Občasná zdravo pochmúrna vyhrávka tam rozhodne nebýva na to, aby sa tu čokoľvek „zjemňovalo“ a ak sa tempo spomalí, tak tiež nie preto, aby ste si vydýchli, ale aby ste lepšie precítili hrôzu, ktorá sa pre vás týči na obzore. Textové posolstvá sú plné satanizmu, odmietania kresťanstva, rúhania a smrti, a v spojení s nekompromisnou hudbou sa dá veriť aj tomu, že to všetko AZARATH myslia vážne. Nakoniec, stačí si pozrieť mená tých, ktorí sa na nahrávke podieľali, a znalci budú vedieť, že peklo tu nie je záležitosťou sezónnej módy.
Mohutný zvuk je v zásade pre túto hudbu úplne presný, a bez ohľadu na to, že aktuálny album Poliakov zvlášť vďaka vokálu - ak by sa spevák podpísal ako Henri Sattler, tak mu to uverím – a viacerým melódiám vyznieva možno aj ako „GOD DETHRONED worship“, len o niečo extrémnejšie podaný, je bodovanie vysoké.
Miernou odchýlkou je niekoľko hlbších vokálnych polôh, aké u GD nenájdeme, a brutálnejšie celkové vyznenie, prinajmenšom v porovnaní s poslednými albumami holandských kráľov pekla. Tí sa rozlúčili mimoriadne mocným dielom „Under The Sign Of The Iron Cross“, ale AZARATH, ich reinkarnácia z čias „The Grand Grimoire“ a „Bloody Blasphemy“, vybavená modernejšou zbrojou, môže od nich víťaznú zástavu prevziať kedykoľvek.
