Od čias, keď metalovým pobrežím otriasla mohutná prílivová vlna z USA, na ktorej sa zviezlo množstvo trendových metalcoreových zoskupení, som začal byť podozrievavý. Mám tým na mysli predovšetkým hlúčiky pokútne sa tváriacich mladíkov (najčastejšie) v úzkych nohaviciach a s bizarnými účesmi. Nakoľko je „externý“ imidž muzikantov na okraji môjho záujmu, hodnotím len samotnú hudobnú produkciu. Tá sa zliala do jednoliatej zvukovej masy, v ktorej netrénované ucho nebolo schopné rozoznať jednu potetovanú skupinu tínedžerov od druhej.
Skôr než hodím všetkých spomínaných do jedného vreca, ktoré onedlho skončí na smetisku metalových dejín, podelím sa s dojmami z posledného albumu daytonských (Ohio) THE DEVIL WEARS PRADA. Pointa bude z niekoľkých dôvodov prekvapivá.
Kapela existuje od roku 2005 a za túto úctyhodnú dobu splodila štyri dlhohrajúce albumy a EP „Zombie“ (2010). Práve „Zombie“ sa malo stať míľnikom a predznamenať odklon k tvrdšiemu zvuku. Na aktuálnej nahrávke sa pánom podarilo svoju víziu naplniť. Očakávajte vyváženú kombináciu agresivity („Dead Throne“) a silných melódií („My Questions“, „Mammoth“), ktorá je podfarbená nevtieravými klávesami („R.I.T.“). Dve gitary pridávajú albumu na pestrosti (veľmi podarená inštrumentálka „Kansas“) a hoci sa nešetrilo módnymi „zasekávačkami“, nepresahujú únosnú mieru. Vo videoklipom obdarenej hitovke „Born To Lose“ (a nielen v nej) asistuje vokálnemu kaskadérovi menom Mike Hranica gitarista DePoyster čistým spevom. Hranicov hlasový register je obdivuhodný a hoci mi jeho škriekavá varianta nebola spočiatku vôbec po chuti, dodáva zvuku THE DEVIL WEARS PRADA nezameniteľný „ksicht“. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť atmosférickú položku „Chicago“.
Dosť bolo chválenia, každá minca má dve strany. Prekážajú mi texty, ktoré sa téme vnútorných ľudských bojov venujú natoľko, až skĺzli do akejsi formy plytkých fragmentov. Niekoľko vypchávkových skladieb považujem viac-menej za nutné zlo.
Paradoxne môžem svoj pocit z „Dead Throne“ prirovnať k filmovému spracovaniu „The Devil Wears Prada“ (knižnú predlohu nepoznám). Snímka sa mi páčila, možno si ju niekedy znovu pozriem. Nikdy sa však neocitne v mojom pomyselnom rebríčku obľúbenosti a rozhodne nezačnem nosiť tričko s podobizňou Meryl Streep a Anne Hathaway. Hodnoteným albumom spravila americká formácia krok správnym smerom. Napriek faktu, že sa nevyhla niekoľkým zbytočným klišé, stojí pevne na nohách. Módne trendy sa menia a priaznivcom zostáva veriť, že THE DEVIL WEARS PRADA vydržia i ďalšiu sezónu.
