HELMS ALEE založil Ben Verellen, bývalý člen bánd HARKONEN a THESE ARMS ARE SNAKES. Možno aj práve kvôli jeho zvučnému menu (respektíve menu jeho predošlých kapiel) boli už do debutu HELMS ALEE vkladané určité nádeje a očakávania. A nie márne! HELMS ALEE skvelo zapadli do štruktúry labelu Hydra Head a kolotoč s hudobne spriaznenými spolkami poriadne rotoval.
Po troch rokoch sa na kapelu takmer zabudlo. O to viac som bol prekvapený, keď som objavil informácie o ich „zvovuzrodení“ v podobe novinky „Weatherhead“, vznikajúcej pod dohľadom skúseného Matta Baylesa, ktorý nejednej doske pomohol získať štatút majstrovského diela. Čo sa mu, žiaľ, s novinkou HELMS ALEE akosi nepodarilo.
Na „Weatherhead“ HELMS ALEE v podstate len reprodukujú už známu formulku z predošlého albumu „Night Terror“, ktorá, povedzme si to na rovinu, nie je tak celkom ich vynálezom. Avšak rafinovanosť, s akou „pokradli“ jednotlivé hudobné idey a pretavili ich do súdržného a veľmi zábavného celku, je prinajmenšom chvályhodná. Nájdete tu v podstate všetko, čo je na súčasnom americkom rocku zaujímavé.
Zádumčivé voľne plynúce pasáže, v ktorých muzikanti koketujú s nadýchanou alternatívou, sa tu striedajú s ťažkými stonermetalovými gitarami – presne takými aké majú radi kapely od Hydra Head (napadajú ma BIG BUSINESS). A aby sa nepovedalo, že HELMS ALEE sú len o nespútanej „macho energii“, v tú pravú chvíľu vedia aj primerane zvoľniť a ukázať svoju „ženskú stránku“.
Práve vokál basgitaristky Dany je jeden s hlavných charakteristických znakov HELMS ALEE, ktorým sa odlišujú od tony stoner/sludge/heavy rock kapiel a ktorý z nich robí aspoň mierne svojbytnú a originálnu kapelu. Neboja sa sladkých melódií, silných zdvojených, takmer až heroicky znejúcich refrénov (PIXIES!), ale neustále podložených hutným sludge spodkom (TORCHE!).
Výsledný pocit z posluchu bude prinajmenšom uspokojivý a verím tomu, že poniektorí z vás budú spokojní. Silných momentov sa na „Weatherhead“ nachádza dostatok a určite prevažujú nad priemerným zbytkom. „Weatherhead“ sa ťažko niečo vyčíta, pretože album je to vo svojej podstate dobrý. A keď na chvíľku zabudnete na pocit „už niekde počutého“ a budete sa tváriť, že to, čo sa vám plazí do uší, je „niečo nové“, môže sa stať, že budete produkciou HELMS ALEE dokonca unesení.
Najväčší klad a zároveň aj najväčšie mínus tejto kapely leží práve v jej štýlovom zaradení. HELMS ALEE sú jednoducho tvrdohlaví a majú tendenciu sa až príliš pevne držať svojej hudobnej škatule, aby namiesto toho rozvíjali svoju špecifickú stránku, ktorou sa líšia od uniformného zbytku. Viac „experimentov“ by určite nezaškodilo.
Frontman Ben stále spieva ako x-tý klon tuctového bradatého stonera a pokiaľ sa okolo neho nedeje niečo zaujímavé, čoskoro to začne byť nuda. Jednoducho povedané, pri „Weatherhead“ už po prvých skladbách presne viete, čo sa bude diať po zbytok celého albumu. Hoci to nie je vždy na škodu, človek už na druhom albume predsa len očakáva väčší progres.
