Rozpálené a prašne festivalové prostredie vo východomaďarskom meste vína privítalo aj tento rok hudobných fanúšikov svojím multižánrovým obsahom. Aj napriek výbornej každodennej ponuke výborných kapiel som si dokázal rezervovať na návštevu tohto podujatia len jeden deň a hoci nakoniec nedopadla táto návšteva celkom podľa mojich očakávaní, môžem vyjadriť svoju celkovú spokojnosť. Oproti minulému roku došlo v areáli festivalu k niekoľkým väčším či menším pozitívnym zmenám, z ktorých naviac potešil fakt, že organizátori tentoraz neumiestnili metalový stage do stanu. Po minuloročných horúcich a upotených skúsenostiach to bol samozrejme vítaný krok.
Na SEAR BLISS by som si už ani nespomenul, nebyť ich prítomnosti v zozname kapiel - no o to viac ma zamrzelo, že som nestihol set tejto kedysi dosť populárnej maďarskej kapely. Pri príchode do areálu festivalu mi vyhrávali ďalší Maďari WATCH MY DYING, ktorých moderný thrash metal s industriálno-meshuggahovskými vplyvmi ma síce neposadil na zadok, ale predsa len vcelku bavil - na začiatok slušný rozbeh.
Po WATCH MY DYING nasledovali ďalšie dve domáce kapely, u oboch vidím jednoznačný problém v príliš okatom vykrádaní tvorby Brazilcov SEPULTURA a SOULFLY. BLOODY ROOTS i EKTOMORF ale mali pod pódiom značný počet fanúšikov, ktorým tento fakt nijako nevadil a obe kapely sa dočkali veľkej podpory z ich strany. Rovnako aj členovia týchto bánd vedia, ako sa pracuje s davom a tieto svoje skúsenosti náležito využívali, samozrejme, že EKTOMORF v tomto umení vynikali predsa len o niečo viac.
Kalifornskí punkrockeri PENNYWISE zožali obrovské ovácie, možno aj z dôvodu, že z pódia sa publiku prihováral v maďarčine ich spevák Zoltán Téglás, ktorý je tiež známy svojim pôsobením u hardcorom šmrctnutých punkáčov IGNITE. PENNYWISE nepatria medzi moju šálku kávy a ani ich show ma nepresvedčila k tomu som si ich začal všímať viac, ale na druhej strane zase musím priznať, že miestami som ich počúval na viac ako len pol ucha a popri čakaní na DEICIDE som sa tak trochu nostalgicky vrátil na začiatok deväťdesiatých rokov minulého storočia.
Čakať na DEICIDE bolo nakoniec oveľa jednoduchšie, ako ich napokon počúvať. DEICIDE boli desiví a nie kvôli tomu, že produkujú death metal... Des a hrôza sa rinula na fanúšikov či už po vizuálnej stránke, alebo po tej zvukovej. V aktuálne trojčlennej zostave DEICIDE nielen vyzerali, ale aj hrali, akoby boli na pódiu proti svojej vôli. Neverím, že bola na vine len nevysvetlená absencia druhého gitaristu, môj názor je jednoznačný - Glen Benton a spol. svoju show totálne odflákli. Že nešlo o náhodu, potvrdili aj návštevníci ich košického koncertu o deň neskôr. Škoda ďalších slov.
MASTODON mi poskytli nádej, že si dokážem napraviť pachuť horkosti po predchádzajúcom nepodarku v podobe show DEICIDE, ktorú som opustil asi v polovici. Ich nástup na hlavnom pódiu prebehol bez veľkých ceremónií, jednoducho nabehli a ihneď spustili hymnu „Iron Tusk“ z albumu „Leviathan“. Za ich chrbtami počas celého koncertu prebiehala videoprojekcia, ktorá dokresľovala nálady ich show. Američania pridali aj pódiovú show, obdivuhodnú energiu, neutíchajúci zápal pre vec a samozrejme aj šestnásť skladieb, ktoré potešili a roztancovali fanúšikov. Došlo aj na hity ako „Mother Puncher“, „Crack The Skye“, „Ghost Of Karelia“ a nakoniec aj na cover z dielne šialencov MELVINS s názvom „The Bit“. Všetky vyššie spomínané atribúty by mali stačiť k úplnej spokojnosti, no aj napriek tomu to Mastodonom akosi nefungovalo - chýbalo mi niečo, čo nedokážem úplne presne pomenovať. Chyba bola buď v mojej horúčavou a únavou oslabenej schopnosti vnímať alebo v neschopnosti MASTODON predviesť silu svojich štúdiových počinov naživo. Je zbytočné o tom ďalej polemizovať, no pre budúcnosť ostanem pri tejto skupine radšej len u reprodukovanej podobe ich muziky.
Setlist MASTODON: Iron Tusk, March Of The Fire Ants, Where Strides The Behemoth, Mother Puncher, Circle Of Cysquatch, Aqua Dementia, Crack The Skye, The Czar, Ghost Of Karelia, Sleeping Giant, Crystal Skull, Bladecatcher , Colony Of Birchmen, Megalodon, Blood And Thunder, The Bit (MELVINS cover)
V konečnom dôsledku by sa čitateľovi týchto riadkov mohlo zdať, že som nakoniec z festivalu odchádzal sklamaný. Až také akútne to ale nebolo a aj napriek nie stopercentnej spokojnosti z výkonu MASTODON nemôžem inak ako vyjadriť potešenie, že som sa festivalu zúčastnil - hoci len jeden necelý deň. Som naozaj zvedavý, kam sa zase o rok posunie organizátor ohľadom odvahy experimentovať s menej známymi kapelami na úkor rokmi overených ťahákov.
