Máloktorá kapela dokáže zaujať už svojou demonahrávkou. Sanfranciským blackerom sa to však podarilo. O DEAFHEAVEN sa začalo rozprávať ako o novej nádeji amerického black metalu. A myslím, že aj sami uznáte, že im táto nálepka bola pridelená oprávnene. Stačí sa ponoriť do tónov, ktoré pozvoľne plynú z výborného demáča, a hneď zistíte, na akom hudobnom poli sa nachádzate.
Ostrý blackový sound, uhrančivé melódie a rytmika privádzajúca poslucháča do tranzu, tak by sa zjednodušene dala opísať produkcia tohto vtedy ešte dua, ktoré svoje vzory určite nehľadá len na území čierneho kovu.
Po výbornom uvedení začali byť na DEAFHEAVEN kladené vyššie nároky. Troška zdravého tlaku zo strany okolia predsa nezaškodí, však?! Ako sa ukázalo, kapele to zrejme len prospelo, pretože „Roads To Judah“ je fakt podarená albumová prvotina. Napokon, vydal ju sám Jacob Bannon z CONVERGE a z DEAFHEAVEN sa tak stala prvá blacková akvizícia jeho labelu Deathwish.
K hudbe. DEAFHEAVEN hrajú na prvý pohľad black metal. Niekto by však mohol oponovať, lebo miestami pripomínajú viac screamo ako black. Ako keby to nestačilo, „Roads To Judah“ je napáchnutý aj „post“ záležistosťami, pričom hlavne v pomalších pasážach možno vycítiť napríklad ROSETTU a jej príbuzné spolky (black metal pre kozmonautov?). A kapela si tiež rada „zaväzbí“ a vyžíva sa v ťahavých, nekonečných melódiách.
Spomenuté ingrediencie sú decentne premiešané, čím vzniká nahrávka plná príjemných tremolo vibrácií, a to aj napriek tomu, že fundamentom na „Roads To Judah“ zostáva v podstate agresívny black metal. Je pravdou, že miestami sú DEAFHEAVEN so všetkým tým sladučkým „shoegaze feelingom“ takpovediac na hrane, mierne preháňajú, ale vždy to zachránia ohromujúcou gradáciou alebo šialene rýchlou jazdou (bubeník je beštia!).
Ak sa teda radi strácate v rozjímavom blackmetale, tento album je pre vás ako stvorený. Pre vás ostatných to bude príjemná polhodinka strávená s kapelou, ktorá vám deň určite nepokazí.
