Čím začať článok o debutovej dlhohrajúcej doske Deža Ursinyho? Z dramaturgického hľadiska by sa ponúkalo nadviazať na recenziu „Kuře v hodinkách“ pražského FLAMENGA – prakticky celé FLAMENGO na tejto platni hrá, no jeho podiel na príbehu smerujúcom k jednej z najzaujímavejších (nedocenených) nahrávok československého rocku prichádza až na samotný koniec.
Dvadsaťpäťročný Dežo Ursiny má totiž v roku 1972 na konte už takmer desaťročné pôsobenie v bigbeatových formáciách: THE BEATMEN boli bez nadsádzky slovenskými THE BEATLES, ich nasledovníci THE SOULMEN (v zostave s Fedorom Frešom a Vladom Mallým) zas CREAM. Zdá sa ťažko uveriteľné, že tieto skupiny – ak nerátame štvorpesničkové EP THE SOULMEN bez oficiálnej nahrávky na konte – koncom šesťdesiatych rokov dokázali zvalcovať i zabehnutých OLYMPIC (ktorí pod ich vplyvom prešli od prevzatých skladieb k vlastnej tvorbe) či už spomínané FLAMENGO, ktorí podľa dobových zápiskov Fedora Freša odmietali po THE SOULMEN vyjsť na pódium. Počas krátkej prechodovej fázy v podobe THE NEW SOULMEN sa už okolo roku 1968 začalo tvoriť jadro materiálu, ktorý uzrel svetlo medzitým už normalizovaného sveta v roku 1973. Rytmiku bratislavskej inkarnácie PROVISORIA v štúdiu Supraphonu nahradil na návrh producenta Hynka Žalčíka rockový tandem Kulhánek/Šedivý – jediná nahrávka Ursinyho „predštrpkovského“ obdobia tak zachytáva skupinu, ktorá nikdy neexistovala; o to unikátnejší je tento záznam, nevdojak kombinujúci to najlepšie z pražskej a bratislavskej dobovej scény.
V rámci gramofónového klubu Supraphonu vydaná (čítaj: nevypustená do voľného predaja) platňa aj dnes prekvapí tým, že absolútne nezaostáva za svetovou art-rockovou tvorbou z danej doby, aj vďaka anglickým textom Juraja Lihosita. Takmer dvadsaťminútová úvodná kompozícia „Christmas Time“ stojí akoby sama o sebe; rozdelená na viacero odlišných, no rovnakým motívom poprepájaných častí pripomenie albumy sedemdesiatkových zostáv KING CRIMSON. Tvrdá česká rytmická sekcia (a zopár prizvaných, no v sleeve-note nepriznaných hostí) – napriek len trom dňom na naskúšanie materiálu – funkčne dopĺňa kmeňové jadro: predovšetkým samotného Deža Ursinyho, jeho úspornú, len ojedinele sólujúcu gitaru a nezameniteľný zamatový hlas a klávesy Jara Filipa, ktorého dlhoročná spolupráca s Ursinym začala práve v dobe prvého (trefne nazvaného) „Provizória“.
Formát „jedna dlhá – viacero kratších skladieb“ (viď: „Meddle“ a „Atom Heart Mother“ od PINK FLOYD, KING CRIMSON: „Lizard“, „Brain Salad Surgery“ od EMERSON, LAKE & PALMER z toho roku, z ktorého pochádza téma tohto pojednania či takisto súdobé, domáce „Město ER“ FRAMUS FIVE) vtesnal na druhú stranu vinylu trojicu piesní. Vyčnieva lyrická „Apple Tree In Winter“ (dnes v koncertnom repertorári FERMATY) a ešte z predaugustovej doby z éry THE NEW SOULMEN pochádzajúca, záverečná „I Have Found“ s textom o drogách a sólom na bicie – v podaní Erna Šedivého až hardrockovom.
Dežo Ursiny už na „Provisoriu“ naznačuje svoje budúce poznávacie znaky: úzku spätosť hudobnej a textovej zložky (Ursiny vždy – aj v „bigbítových“ časoch skladal hudbu na hotový text, nikdy nie naopak), schopnosť zmysluplne sa vyjadrovať na ploche rozsiahlych kompozícií i napísať jednoduchú pieseň. Na albume sa nenachádzajú žiadne inštrumentálne exhibície, o to zovretejším dojmom aj po takmer štyroch desiatkach rokov pôsobí. Pomerne ľahko onálepkovateľný ako „art-rock“ – i keď k svojmu pohľadu na tento žáner prišiel Ursiny sám – funguje ako prirodzený vývojový krok medzi jeho „beatlesáckou“ kariérou a absolútne nezaraditeľnými doskami, z ktorých prvá prišla v roku 1978 v podobe výletu na „Pevninu detstva“.
(O Dežovi Ursinym nie je možné písať bez odvolania sa na skvelú, doslova vzrušujúcu knihu Mariana Jaslovského „Pevniny a vrchy“. S vďakou a odporúčaním odkazujem na možnosť jej stiahnutia na tejto adrese.)
