Jedna z najzaujímavejších a zároveň snáď najmenej docenených kapiel v histórii rockovej hudby je v roku 2008 v neuveriteľnej forme. Legenda z Texasu, ktorá hrala grunge dávno predtým, ako ktokoľvek tušil, že niečo také existuje, pôsobí na svojej aktuálnej nahrávke, symbolicky nazvanej "XV" neskutočne dynamicky, živo a vzrušujúco. Pri poohliadnutí sa za nedávnou minulosťou, keď KING´S X na posledných albumoch pre vydavateľstvo Metal Blade Records vyslovene "dodoutnávali", je táto skutočnosť obzvlášť prekvapujúca a pre dlhoročného fanúšika viac ako potešujúca.
Vieš, každý deň vidím Boha
Všade vôkol mňa, blízko i ďaleko
Ak si myslíš, že si lepší ako ja
Nezabudni sa za mňa pomodliť
("Pray")
Ľahká irónia, vyrovnanosť, zrelosť - to všetko srší z nových textov KING´S X nielen v prípade úvodnej "Pray", v ktorej sa fantastickým spôsobom naštartuje "groove machine", a nielen v tejto jedinej, tématicky na náboženstvo zameranej skladby. Napokon, ak ste počuli strhujúci, priam kazateľský záver songu "Believe" z výborného živáku "Live All Over The Places", určite viete, aký postoj zaujíma Doug (aktuálne Dug) Pinnick v tejto problematike. Pre KING´S X veľmi citlivej a dôležitej, keďže ich albumy sa kedysi vo veľkom predávali v obchodoch s kresťanskou hudbou - až do momentu, keď sa Dug v roku 1998 priznal k svojej homosexualite, čo kapelu stálo pekných pár tisíc "tak trochu" netolerantných fanúšikov.
Albumu "XV" výrazne sluší zvuk, ktorý pre KING´S X vykúzlil slávny producent Michael Wagener. Hudba kapely, ktorá báječným spôsobom dokáže skĺbiť hutné metalové riffy podladenej gitary s bluesovými cítením, funkovou roztopašnosťou, melodikou štadiónového rocku a citlivými beatlovskými vokálmi, je tu veľmi umne podaná v podobe, ktorá reflektuje celú jej doterajšiu históriu. Svetlú, optimistickú stránku prvých rokov kariéry, rovnako tak temné, drsnejšie obdobie albumov "Dogman" alebo "Tape Head". Inými slovami, "XV" predstavuje KING´S X v absolútnej dokonalosti. A nielen to, fajnšmeker bez problémov zachytí aj presahy zo sólových či vedľajších projektov, ktorých má táto trojica výnimočných muzikantov naozaj požehnane. SUPERSHINE alebo POUNDHOUND ("Rocket Ship" znie ako mladšia sestra skvelej "Jumpin" z dosky "Pineappleskunk"), TY TABOR a jeho sólovky (všetky tradičné "lennon-mccartneyovky", ktorými je novinka vyšperkovaná - najmä krehké "Julie" a "I Don´t Know").
Počúvať tie nádherné vokály, vychutnávať si tú pestrú, miestami riadne našlapanú, inokedy melancholickú, upokojujúcu muziku, to je pre dlhoročného priaznivca tejto formácie naozaj slasť. Skvost s hlavičkou "XV" je u mňa celkom zaslúžene jeden z kandidátov na album roka.
