„Force Of Light“, album Dana Kaufmana, stáleho člena zoskupenia BARBEZ, je plastickou spomienkou na básnika Paula Celana. Život nemecky hovoriaceho Žida, rodáka z Rumunskej Bukoviny, je symbolicky zároveň príbehom multinárodnej Európy 20. storočia, znásilnenej druhou svetovou vojnou, a končí sa v roku 1970 tragickým skokom vyčerpaného Celana do vĺn Seiny.
Celanove básne v preklade Michaela Hamburgera ožívajú v Kaufmanových skladbách a prednese škótskej poetky Fiony Templeton. Slúžia ako rámec tichej a komornej hudby, prevažne akustickej (elektrická gitara sa pripomenie len subtílnymi podkresovými linkami) a zreteľne ovplyvnenej židovskou kultúrou a jej spytujúcou melanchóliou. Odrazom stáročí pogromov vrcholiacich besnením holokaustu, ktorý, mimochodom, Celan prežil (i keď v koncentračných táboroch prišiel o rodinu).
Nie je to jednoduché počúvanie, zvlášť, keď BARBEZ prvoplánovo neohurujú dynamikou (niežeby chýbala úplne, ale tak, ako v titulnej skladbe, sa zmeny vkrádajú pomaly, temer nebadane) ani hlučnou inštrumentálnou bohatosťou. „Force Of Light“ je hudobnou poéziou, prostou kriku. Až v druhej polovici disku sa stojaté vody rozpohybujú: „The Black Forest“ upúta veselým rytmom s latinskoamerickým nádychom, doprevádzaným vysokými tónmi sláčikových nástrojov a nylonovým zvukom akustickej gitary (tu na um zrazu prídu česko/rakúsko/tureckí experimentátori METAMORPHOSIS), nasledujúca, takmer štvrťhodinu atakujúca epická kompozícia „Conversation In The Mountains“ (ako jediná odkazujúca na Celanovu prozaickú tvorbu) z pestrosti nezľavuje.
Výčet zúčastnených mi pripomenul koncert CURRENT 93, ktorý som mal možnosť zhliadnuť na minuloročnom Donaufestivale. Aj v prípade Davida Tibeta a spol. sa to množstvo nástrojov nespriahlo za účelom tvorby hluku, ale naopak – filigránsky šperkuje hudbu, z ktorej nič netrčí (rolu sólového nástroja často preberá theremin Pamelie Kurstin, hosťujúcej o.i. na albume ULVER „Shadows Of The Sun“). Plejáda inštrumentov je výhradne sluhom celku. Konieckoncov pri takto neveselej spomienke sa nepatrí ukazovať prstom na seba.
„Sila svetla“ neustále poblikáva na hranici hudobnej ilustrácie, modernej klasickej či komponovanej „hudby na premýšľanie“ s ľahko exotickým nádychom židovskej kultúry (ktorá samotná v sebe nesie mnoho ďalších vplyvov). Akokoľvek nenápadne táto nahrávka, nesúca logo Johnovho Zornovho labelu Tzadik, môže pôsobiť na prvý posluch – jej čaro spočíva práve v možnostiach ponoru dovnútra, za rámec obyčajného počúvania. Toto CD rozpráva príbeh. Ako hlboko sa dostanete, závisí od vašej trpezlivosti.
