Astoria Theater je koncertný priestor, nachádzajúci sa v srdci Londýna. Lokalita v centre metropoly môže našincovi pripomenúť napríklad pražskú Roxy. Ani interiér nie je nepodobný – jedná sa taktiež o veľkorysý klub, ktorý však vďaka rozľahlému divadelnému sedeniu (a státiu) na balkónoch pojme omnoho viac divákov. Vo štvrtok sa Astoria zaplnila do posledného miesta, aby mohla zhliadnuť dvoch hlavných ťahúňov vydavateľstva Serjical Strike. Samotného majiteľa tohto labelu a frontmana SYSTEM OF A DOWN v jednej osobe Serja Tankiana a jedno z najpríjemnejších prekvapení tohtoročnej albumovej sezóny, kapelu FAIR TO MIDLAND.
Angličania milujú rady. Vytvárajú ich na letiskách, v obchodoch, na úradoch, v bankách a samozrejme aj na rockových koncertoch. Fronty všemožne tvarujú a majú z toho úprimnú radosť. Niekoľko blokov budov okolo Astorie tak bolo už hodinu pred začiatkom koncertu obkľúčených ľudským hadom. Priekupníci horúčkovito ponúkali posledné lístky a tričká s podobizňou hviezdy večera. Objavilo sa dokonca niekoľko transparentov s Tankianovou tvárou imitujúcou starého dobrého strýčka Sama s vystrčeným ukazovákom a nápisom „Serj wants YOU to elect the dead!“. Aj napriek týmto niekedy zábavným, inokedy rušivým elementom sa do rady oplatilo postaviť včas. FAIR TO MIDLAND spustili svoj set krátko po pol ôsmej, teda len pol hodinku po otvorení brán. „Walls of Jericho“ bolo prvé, čo mohlo londýnske publikum od Texasanov počuť. Kapela sa so živými vystúpeniami neserie. Najmä spevák Darroh Sudderth a gitarista Cliff Campbell sú ako odtrhnutí z reťaze. Jeden sa pri šialenom epileptickom metaní div nezabije mikrofónom a druhého drží pri skákaní pod ťarchou gitary len nejaká záhadná sila. Do pol pása vyzlečený Campbell skutočne vyzerá, že by potreboval urýchlene nakŕmiť. Každopádne to jemu a jeho spoluhráčom ide fantasticky. Teda nielen to besnenie, ale aj hranie. Najsilnejším a najvýraznejším bodom je však bez debaty Darroh Sudderth. Jeho pohybový prejav je zjednodušene povedané namáhavý, on však popri tom bez väčších problémov zvláda aj tie najťažšie spevácke party. V niektorých momentoch si hlas podsadzoval skutočne zaujímavým spôsobom – prichytil si ohryzok medzi prsty a pohyboval ním podľa toho, aký zvuk práve potreboval vydať. FAIR TO MIDLAND sypali do publika jednu vec z „Fables From A Mayfly“ za druhou. Skladby odohrali zväčša v nových, pestrejších aranžmánoch a s nemalou dávkou improvizácie. Počas trištvrtehodinky, ktorú mali vyhradenú, ich zaznelo celkovo osem. S Londýnom sa rozlúčili podľa očakávania svojim najväčším hitom „Dance Of The Manatee“. Sudderth sa v improvizovanej medzihre ešte stihol zahrať na tuvanského speváka, keď kľačiac na pódiu vydával bizarné hrdelné zvuky. FAIR TO MIDLAND mali v publiku len vlažnú odozvu, čo sa dá pripísať tomu, že ich európske publikum ešte neobjavilo. Do svojho vystúpenia však dali riadnu porciu energie, hráčskeho umenia a oproti štúdiovým nahrávkam pridali aj rozvetvenejšie aranžmány. Niet pochýb o tom, kto bol hviezdou večera, avšak ani o tom, ktoré z dvoch vystúpení bolo záživnejšie.
SERJ TANKIAN napochodoval na koberce rozprestreté na pódiu v bielom fraku a bielom cylindri. Ešte pred ním vybehla v čiernych frakoch a čiernych cylindroch jeho sprievodná kapela FLYING CUNTS OF CHAOS. Bez okolkov a s väčšou rýchlosťou ako na albume spustili „The Unthinking Majority“. Po nej sa Tankian s Londýnom uvítal zdvihnutím pokrývky hlavy a blaženým úsmevom. Odozva bola, ako inak, elektrizujúca. Po nej nasledovala „Empty Walls.“ Tankian postupne odohral celý debutový album „Elect The Dead“ a navyše pridal „Holiday In Cambodia“ od DEAD KENNEDYS a „Girl“ od THE BEATLES. Všetko bolo zahrané a odspievané na výbornú, ale chýbala tomu akási nadstavba. Nedá sa hovoriť o sklamaní, bol to dobrý koncert, ale rezonovalo tu porovnanie s FAIR TO MIDLAND, ktorí sa išli pretrhnúť, len aby tam bolo niečo navyše, čo na albume nenájdete. Serj Tankian svoj koncert poňal skôr ako akýsi kabaret alebo cirkus, v ktorom on bol principálom, ktorý dohliada na svojich zverencov. Jeho typický úsmev, alebo ak chcete úškrn, a zdvihnutý cylinder ako poklona publiku po takmer každej odohranej skladbe tento dojem len podčiarkovali. Niektoré skladby však predsa zneli lepšie ako z dosky, ako napríklad „Sky Is Over“. Živé prevedenie akoby odhalilo jej skutočný náboj. Vystúpeniu prospel aj fakt, že Tankian sa ukázal nielen ako vynikajúci spevák, ale aj hudobník. V „Saving Us“ a „Baby“ vzal do ruky gitaru, v „Honking Antelope“ zase zasadol ku klavíru. Rodák z Bejrútu prekvapivo málo agitoval. Medzi pesničkami sem-tam prehodil zmienku o nenásytných mocnostiach, ktoré nakoniec aj tak vykapú alebo o pokryteckosti náboženstiev, ale neuchyľoval sa k zbytočnému kázaniu. Nadšenému publiku zahral v podstate všetko, čo má v repertoári – a po niečo vyše ako hodine si sadol ku klavíru, aby sa s Astoriou rozlúčil tak intímne ako to len šlo – iba on, klavír a „Elect The Dead“.
Playlist FTM (bez záruky poradia):
Walls of Jericho
Kyla Cries Cologne
Tall Tales Taste Like Sour Grapes
Vice/Versa
Upgrade Brigade
April Fools and Eggmen
A Seafarer´s Knot
Dance Of The Manatee
