BERGRAVEN - Dödsvisioner

BERGRAVEN - Dödsvisioner

BERGRAVEN - Dödsvisioner

BERGRAVEN - Dödsvisioner

Tretí pokus (prevažne) hardcorového labelu Hydra Head Records preniknúť do blackmetalového podzemia nesie opäť švédsky rukopis. „Dödsvisioner“, druhý album jednočlennej skupiny BERGRAVEN vychádza v Európe pod hlavičkou nekompromisného, no kvalitného vydavateľstva Total Holocaust Records.

BERGRAVENBlack metal v podaní Pära Gustafssona pokračuje v burzumovskej línii – album je orámovaný dvoma verziami (v kontexte nahrávky vrcholnej) skladby „Döende“, ktorá vďaka pomalému tempu a použitiu syntetických zvukov, vychádzajúcich akoby odnikadiaľ, evokuje práve diela Varga Vikernesa. BERGRAVEN neskrýva európsku školu – krajina pôvodu sa nezaprie, podobnosť s krajanmi SHINING, stavajúcich na tých istých základoch, je neprepočuteľná.

Kým Kvarforth a jeho permanentne sa meniaca kapela posúvali na každom albume svoj štýl ďalej takmer až k artrocku, BERGRAVEN akoby sa odštiepil z polozabudnutej shiningovskej dvojky „Livets Andhällplats“. Black metal je tu vyjadrením pocitov, nie ventilom nenávisti. Novinkou je použitie steel gitary (najvýraznejšie v inštrumentálkach „Av saknad släcker jag ljuset“ a „Det man med själen...“, aj keď spolu s akustickými intermezzami ide skôr o efektnú odbočku, než o pokus o inováciu žánru.

Hudba BERGRAVEN je pestrá a na prvý pohľad mimoriadne pôsobivá, no temer sterilná (a relatívne málo trvanlivá). Akoby si Hydra Head do svojho katalógu plného graficky a zvukovo skvelých dosiek vyberali podľa až príliš úzkostlivých kritérií, v konečnom dôsledku priemerujúcich akékoľvek výrazné odchýlky od normálu, bohužiaľ aj tie pozitívne. „Dödsvisioner“ sa síce ťažko dostáva z prehrávača, no ani po opakovaných posluchoch vo mne nedokáže vyvolať kýžené emócie.

Finálny verdikt je problematický: sám Pär Gustafsson sa bráni škatuľke black metal a ako inšpiračné zdroje spomína temnotu Joy Division či Chrisa Isaaka, no ani voľné hranice čierneho subžánru nedokáže skutočne prekročiť (na rozdiel od – povedzme – LURKER OF CHALICE, ktorého tohtoročný album vzbudzuje mimoriadne očakávania). Na druhej strane „Dödsvisioner“ je bez debaty aspoň formálne kvalitným dielom, ktoré nikoho skutočne nekopíruje, akurát samo o sebe nedokáže oslniť a nechať zabudnúť na všetky prirovnania.

Je to album, ktorého kúpu zrejme neoľutujete, no ak sa rozhodnete ušetriť, vlastne o nič neprídete. Ak ste ešte stále na pochybách, celý album si môžete vypočuť na stránke Hydra Head.

 4

Thorn

Verdikt

Album, ktorého kúpu zrejme neoľutujete, no ak sa rozhodnete ušetriť, vlastne o nič neprídete.

Hodnocení

Autor
6 / 10
Redakce
7 / 10

Další informace

Skladby

  1. Döende
  2. Av saknad släcker jag ljuset
  3. Ondkall
  4. Känsla av livets nästa skede
  5. Den svarta angstens essens
  6. Det man med själen...
  7. Ekot av bikt
  8. Döende (en avslutning)

Diskografie

Dödsvisioner (2007)
I skuggan av dimman... (demo) (2005)
Fördärv (2004)
Ty döden färdas snabbt (demo) (2002)

Jiné pohledy

7 / 10
Oproti zmíněným žánrovým spřízněncům jim chybí výraznější charisma, s nímž souvisí schopnost pevněji a na delší dobu posluchače pohltit. Jistý potenciál dostat se do špičky tam však slyšet je.
Shnoff | 27. června 2007

 

7 / 10
"Dödsvisioner" by som osobne za black metal neoznačil a ak áno, tak jedine v tom najbenevolentnejšom ponímaní. Ak uvážime, že v dobe miešania a štýlovej prostitúcie jedným z posledných formálnych znakov "spoľahlivého" black metalu zostáva melodická závislosť na celých dobách, BERGRAVEN v tomto zmysle čiernokovovému štýlu príliš často zlomyseľne podkopávajú nohy. Gustafsson k svojej hudbe pristupuje s na black metal netypickými vyššími inštrumentálnymi, no najmä rytmickými a aranžérskymi nárokmi, vďaka čomu sa síce príliš ponáša na krajana Kvarfortha, no album sa stáva minimálne horúcim tipom na vypočutie a letmé zoznámenie.

Každú chvíľu počuť jasné a zreteľné očarenie britským doom metalom, starým či novým, a hoci akustické intermezzá občas pôsobia trochu násilne, dojmom motania sa v ohrádke zopár základných postupov, ako vydýchnutia pred dramatickými tvrdými pasážami fungujú celkom obstojne.

Na rozdiel od SHINING (a dokonca aj ultraprimitívnych BURZUM) však nepríde nič, čo by skutočne udrelo do uší. Zložitého a rafinovaného je tu dosť, no lupou treba hľadať to, čo podobné albumy zvykne katapultovať medzi elitu: najjednoduchší element, ktorý by sa postaral o najväčšiu mágiu.
V-dur | 14. června 2007