BRAINWASHING FEST 13 - Skalica, Orlovňa - 28. apríla 2007

BRAINWASHING FEST 13 - Skalica, Orlovňa - 28. apríla 2007

BRAINWASHING FEST 13 - Skalica, Orlovňa - 28. apríla 2007

BRAINWASHING FEST 13 - Skalica, Orlovňa - 28. apríla 2007

„Nešťastné“ trináste pokračovanie má za sebou záhorácky Brainwashing. Priznám sa, že po oznámení headlinerov som – diplomaticky povedané – obdivoval organizátorov za odvahu pustiť sa do takéhoto rizika. Nakoniec to – z pohľadu nezainterestovaného diváka – vôbec nedopadlo zle.

ADOR DORATH

Kvôli „undergroundovým“ problémom s dopravou členov predskajujúcich (teda domácich ) kapiel sa začalo až o dve hodiny neskôr a viacerým členom organizátorského tímu zrejme odľahlo, že CALATHEA bola nedlho pred festivalom nútená účasť zrušiť. Výkop tak obstarali ADOR DORATH, v zostave bez Lenky, sužovanej nepríjemnými muzikantskými zdravotnými problémami. ADOR DORATH len potvrdili, že sa pomaly stávajú domácou jednotkou na poli „atmosférického“ blackmetalu dimmuborgirovského strihu (absencia speváčky skupine ešte pridala na razancii). Veľmi solídne inštrumentálne výkony a kvalitná pódiová prezentácia vykompenzovali pocit déjà vu, ktorý sa chtiac-nechtiac natískal.

SHAARK

To isté v zásade platí o SHAARK, propagujúcich minuloročný album „Again With Hatred“, vydaný na sublabeli Redblacku s názvom Swage. Tuzemská stálica žánru, ktorý je dnes dávno zakonzervovaný, nedala veľa priestoru na „objektívnu“ kritiku (až na falošný spev v „čistejších“ polohách), no oslovila zrejme služobne ešte starších pamätníkov, nostalgicky prisahajúcich na zástavu thrashmetalu.

SANATORIUM

SANATORIUM si naplno odskákali fakt, že na festivale sa zúčastnili aj „svetové hviezdy“. Set kapely, ktorá sa pomaly ale iste stáva jednou z najvýraznejších a (aj napriek extrémnemu žánru) najobľúbenejších domácich formácií, bol po ôsmich minútach a troch skladbách nekompromisne ukončený tourmanagerom škandinávskych headlinerov – na nemalé sklamanie viac ako tristohlavého publika.

MORTIIS

Otázka, s akým privítaním sa po takomto ťahu stretne MORTIIS, však bola zodpovedaná hneď po prvých tónoch. Gothicrocková (slovo „industrial“ je len nepresná barlička) podoba kapely okolo Haavarda Elefsena, známeho ako „člena EMPEROR“ alebo ušatého a nosatého škriatka, bola isto prekvapením, i keď štýlový obrat nastal už na doske „The Grudge“ z roku 2004. Zašpinená, zablatená štvorica bola hnaná vpred rovnými naprogramovanými beatmi , jednoduchosť hudby maskovalo nasadenie oboch gitaristov (jeden vystupoval v tričku NAPALM DEATH) a hlavne samotného frontmana, okrem spievania lietajúceho po pódiu, metajúceho dreadmi, lejúceho vodu do predných radov, „fuckujúceho“ i ďakujúceho. Absencia výrazných refrénov a iných „háčikov“ bola vykompenzovaná show (celý večer bol nazvučený i nasvietený špičkovo); na moje prekvapenie sa nechalo strhnúť i publikum – kotol v prvých radách „poctil“ sám Haavard nefalšovaným skokom do jeho stredu. Plusové body idú do Nórska aj za rozumnú dĺžku koncertu.

MORTIIS

To už sa večer chýlil ku koncu a na pódium sa „štýlovo“ cez dav predrali androgýnni švédski mladíci DEATHSTARS. Chlapci, majúci za sebou pôsobenie v blackových SWORDMASTER, ale i štúdiové hranie s DISSECTION (gitarista Emil Nödtveidt je bratom ich (ne)slávneho predáka) sa zrejme rozhodla ukázať svetu, že kopírovanie bez štipky vlastného vkladu ich môže katapultovať na samé výslnie metalovej scény, reprezentované vydávaním u Nuclear Blast. Ak to chcete skúsiť s vašou kapelou, tu je recept: zoberte jedného člena TOKIO HOTEL, basákovi naordinujte imidž à la Marilyn Manson, z gitaristu spravte nenápadného, ale tajomného tvrďáka a frontman by mal byť kópiou Villeho Vala z HIM – na pódiu samozrejme s ležérne držanou cigaretkou. Bedrové nohavice a bledé vyziabnuté telo pokryté flitrami nemôže ublížiť. K hudbe nie je čo dodať – stačí syntetizovať to najúspešnejšie, čo je na trhu k dispozícii: rammsteinovské pochodové kvázi-industriálne elektro-rytmy, trochu „emo“ a novodobej gotiky a nezbytnú poklonu spomínanému Marilyn Mansonovi – skrátka akési plagiátorstvo na druhú, doplnené rozťahanými narcistickými preslovmi medzi skladbami, plných narážok na „girls and boys“ a sexualitu od hetero- až po akože homo. Tou lepšiou možnosťou by bolo, keby toto celé bolo premysleným ironickým konceptom, na ktorom sa švédska pätica v tourbuse dobre baví – no nie som si istý, či nejde len o najsprostejšiu stávku na tú najprevarenejšiu istotu. Nech je to akokoľvek, na moje prekvapenie skalické publikum DEATHSTARS zobalo z ruky. Čo vlastne je dobrá správa – svetové trendy k nám, zdá sa, prichádzajú s čoraz menším oneskorením.

DEATHSTARS

Vyzerá to tak, že Brainwashing prežil aj zmenu miesta a „filozofie“. Vďaka vhodnému prostrediu (z Moravy a veľkej časti Slovenska dostupná Skalica sa ukázala ako mimoriadne pekné mestečko, rastúce do krásy) s dvorom sa človek cítil ozaj ako na festivale, kde sa dá počúvať, ale i chodiť medzi stánkami a narážať na známych. Menší počet vystupujúcich sa paradoxne podieľal na oveľa väčšom spáde, takže sa nedostavila ani klasická festivalová neskoronočná únava.

DEATHSTARS

Ak sa podarí vyvarovať dramaturgických faux pas a podarí sa udržať rozumný kompromis medzi atraktívnosťou hlavných hviezd, ich cenou a počtom a kvalitou domácich zástupcov, Brainwashing sa môže stať povinnou aprílovou zastávkou pre priaznivcov tvrdšej hudby zo širšieho okolia. Tak, ako to bývalo kedysi.

MORTIIS

 106

Thorn

Další informace

Jiné pohledy

Příjemná akce. Přestože prostředí skalické Orlovně neposkytuje kapelám nějaký výrazný komfort, což může být do budoucna problém při lanaření zavedených jmen, pro tuzemského fanouška je takřka ideálním. Prostorné ohraničené nádvoří a sál adekvátní velikosti by bez problémů ustály i větší nápor návštěvníků. Kapacitně je tedy Orlovňa bez problémů a neméně dobře je na tom i co se týče akustických vlastností. Že jsou kartony na vajíčka schopny přiměřeně nahradit drahé materiály, jimž se obkládají stěny špičkových studií, je známá věc. Málokdo si však dá práci s obložením většiny plochy stěn klubu či sálu. Ve Skalici si tu práci dali a nejen díky těm kartonům byl zvuk všech protagonistů velmi dobrý.
Domácí borci až na časový skluz ostudu neudělali. Za MORTIISem se díky jeho minulosti a dřívější image táhne puch kultu. Tento pán však bohužel netvoří materiál, který by do dějin hudby vytesal nějaký výraznější zářez. Podobně jako Pavel Nedvěd i MORTIIS tak musí nižší příděl talentu nahrazovat pódiovou pílí a nasazením a zde mu není co vytknout. Koho nezaujala hudba (i když výkon bubeníka je třeba vyzvednout), měl se na co dívat a ti, kteří si šli schrupnout do služebních Fabií, by se dali spočítat na prstech jedné ruky.
To DEATHSTARS mají talentu na rozdávání. Ten se však nevztahuje k muzice, nýbrž ke schopnosti vymáknout aktuální (no možná se o pár let opozdili) trend s důrazem na image. Hudebně zcela prázdné, povrchní a okatě zaměřené hlavně na dospívající do černých hábitů odděná děvčata. A to já nejsem. Ale abych Švédům nekřivdil, k pojídání pikantního kuřecího hamburgeru připraveného sympatickými Záhoračkami se dají snést. ... [30. dubna 2007]