ETHEREAL PANDEMONIUM - Lost'N'Sound

ETHEREAL PANDEMONIUM - Lost'N'Sound

ETHEREAL PANDEMONIUM - Lost'N'Sound

ETHEREAL PANDEMONIUM - Lost'N'Sound

Ťažko sa píšu recenzie na dosky redakčných kolegov, i keď s V-durom sme sa paradoxne zoznámili práve kvôli (alebo vďaka?) mojej kritike ETHEREAL PANDEMONIUM. Trochu nešťastne a kostrbato nazvaná „Lost´N´Sound“ je vlastne prvou doskou, ktorú jedna z posledných kapiel pamätajúca zlaté časy bratislavského metalového undergroundu odvtedy vydala.

Tvorba ETHEREAL PANDEMONIUM je svojím spôsobom typicky „domáca“, no na rozdiel od nemalého počtu zoskupení však nepatria vidarovci k tým, čo si výsadnú pozíciu na miestnej scéne zamieňajú s dosiahnutím maxima. „Lost´N´Sound“ zápasí (ako to už býva) hlavne so zvukom. Od úvodnej, ambicióznej „Expressionism:Razorblade“ sa ukazuje, že si to odskákala hlavne speváčka Zuzana, do ktorej partov sa nepodarilo dostať silu jej hlasu a ani vychytať všetky intonačné zaváhania (paradoxne dvojica živých bonusov z tradičného Winter Solstice Eve je po zvukovej i interpretačnej stránke takmer stopercentná).

ETHEREAL PANDEMONIUMDvojka „Naiadian“ naopak naplno ukazuje potenciál ETHEREAL PANDEMONIUM. Tam, kde ubudlo (sympho)blackmetalových klišé a pribudlo civilnosti sa nachádza silná stránka kapely, do istej miery ovplyvnená poslucháčskym záberom Vidara i Zuzany, ktorý ďaleko presahuje blackmetal. Energická skladba pôsobí s istou nadsádzkou ako hypotetický duet Petera Steela a Anneke van Giersbergen (Zuzana sa do hlasovej roviny svojej favoritky tlačí neraz), niveau zrazí späť do reality len zvuk – prvýkrát to zamrzí.

Celý album balancuje na hrane snahy o čo najpestrejšie, neopočúvané aranžmá a kompozičnú mnohorakosť a pre vyprchaný žáner dnes typickej banálnosti (deklamované „cradleoffilthovské“ pasáže v „Expressionism:Razorblade“ a inak vydarenej „Judas, Look Around“ sú až nechcene komické) a nemožnosti úplne sa zbaviť blackmetalového receptu, ktorý konieckoncov ETHEREAL PANDEMONIUM vyniesol na pozíciu jednej z najobľúbenejších slovenských metalových kapiel. Už na roky starej piesni „Il Pagano“ však ETHEREAL PANDEMONIUM ukázali, že majú talent zložiť tému, ktorá funguje aj po rokoch a nesie v sebe „to“, čo má dobrá skladba mať. Podobné čriepky sa dostali aj na „Lost´N´Sound“, no bohužiaľ ostali v podobe skíc, ktoré sa nepodarilo dotiahnuť do konca (poteší inthewoodsovská gitara v inak nevýraznej klipovke „Zah-Doom-Unee“ či temná syntezátorová atmosféra záverečnej „Was Lost And Now I´m Sound“). Aj banálne zmetalizovaná ľudovka „Pod Telgártom“, nadväzujúca na staršiu „Baladu o furmanovi“ či „Perinbaba Theme“ znie akosi mdlo a nenesie žiadnu pridanú hodnotu. Nahrávke skrátka chýba precíznosť a dynamika či „mohutnosť“ – therionovsky hymnický úvod „Omen“ poslúži príkladom.

Rukami mi v poslednej dobe prešlo zopár podobných CD: kým (žánrovo blízki) třineckí ADOR DORATH a slovenskí premianti DEPRESY bojujú s problémom, ako sa odlíšiť od zahraničných veličín (ale víťazia skvelým zvukom a interpretáciou) a (povedzme) RITES OF UNDEATH reprezentujú ten druh priemeru, ktorému vlastne nemáte čo vytknúť, ale po vypočutí vám v hlave z muziky neostane nič, ETHEREAL PANDEMONIUM sú kdesi medzi. Aspoň, že na európsku triedu dočiahol obal a celé grafické spracovanie bookletu (včetne nového loga skupiny), ktoré má ambície nastaviť nový štandard v našom malom slovenskom podzemí.

 8

Thorn

Verdikt

ETHEREAL PANDEMONIUM sa ani napriek očividnej snahe nepodarilo prekročiť kvalitatívny Rubikon domácej scény. Ambiciózna nahrávka plná do polovice dotiahnutých nápadov, ktorú do priemeru zráža povinná dávka klišé a zvuk.

Hodnocení

Autor
5,5 / 10
Redakce
5 / 10

Další informace

Stopáž: 58:05

Produkce: ETHEREAL PANDEMONIUM

www.ethereal-pandemonium.sk

Sestava

Skladby

  1. Expressionism:Razorblade
  2. Naiadian
  3. Judas, Look Around
  4. Vespertine
  5. Zah-Doom-Unee
  6. Willow's Womb
  7. Omen
  8. Pod Telgártom
  9. Two Thoughts
  10. Was Lost And Now I'm Sound
  11. Hurt (live)
  12. Il Pagano (live)

Diskografie

Lost'N'Sound (2007)
jesus.christ@hell.com (2002)
Arcanum Lunae (1999)
A Winter Solstice Eve (1998)

Jiné pohledy

4,5 / 10
Svojim pohľadom sa žiaľ tiež musím prikloniť k negatívnej strane názorového spektra. ETHEREAL PANDEMONIUM sledujem od počiatku ich kariéry, a tak som si novinku nemohol nechať ujsť. S výsledkom som však značne sklamaný a musím len prikývnuť všetkým negatívam, ktoré už spomenuli kolegovia. A musím ešte povedať, že tie skladby nie sú vo svojej podstate zlé. Zlé je „len“ ich prevedenie a to je to, čo v mojom pohľade ťahá nahrávku do bažinatého dna. Keby to (prevedenie) bolo rovnaké ako u bonusov, boli by sme nad hladinou (tu si hlavne myslím, že sa Zuzka nachádza vo svojej ideálnej hlasovej polohe a pohode).
Arrow | 19. března 2007

 

7 / 10
"mixed by braňo sumo jurnečka at echo studios, mastered by semish"... chlapi, najbližšie porozmýšľajte, či by ste remeselne nezvládli lepšie niečo iné, napríklad pečenie tvarohových rohlíčkov.
Mať v dnešnej dobe na regulérnom albume zvuk, ktorý je horší ako viacero demáčov nahrávaných doma na počítači, je naozaj hanba. To však neznamená, že by moje prvé dlhohrajúce stretnutie s ETHEREAL PANDEMONIUM dopadlo ako katastrofa. Skôr naopak. Páčia sa mi, keď sú sami sebou - rozumej slovenským agro-blackom (odkazy na starých THEATRE OF TRAGEDY a CRADLE OF FILTH v úvodnej "Expressionism:Razorblade", nosný riff od HIM vo výbornej "Naiadian", parádna ľudovka "Pod Telgártom"). Horšie je to v pomalších, nudných zadoomaných veciach a rádobygatheringovkách. V každom prípade album ako taký u mojej maličkosti funguje, paradoxne najviac vďaka vokálom, ktoré moji kolegovia - hlasoví pedagógovia tak odsudzujú. Kúzelná, magnetizujúco temná atmosféra hudby vkusne doplnená výborným obalom - bez debaty slovenská špička. O viac zrejme ani nešlo a nepôjde.
Rudi | 18. března 2007

 

5 / 10
Moje první delší setkání s tvorbou ETHEREAL PANDEMONIUM. Z "Lost´N´Sound" je cítit evidentní snaha vymanit se z blackových klišé, ovšem přece jen neurazit ani konzervativnější příznivce žánru, potažmo staré tvorby. A možná by se to kapele i podařilo, nebýt nejzásadnějšího problému celé kolekce, kterým je samozřejmě kolegy již mnohokráte zmiňovaný zvuk. Prostě podivně vachrlatá koule, v hřmotných pasážích naprosto utopená rytmika, kterou válcují hlasy. A když už jsme u těch hlasů, což o to, krásně se nám proplétají a obě hlavní hrdla mají snahu pokrýt co největší spektrum pěveckých fines, jenže ta velká šíře (a již zmiňované vytrčení nad nástroje) nejvíce škodí zpěvačce Zuzaně. Prostě to sousto bylo příliš velké a kde může mít ve střední poloze příjemné zabarvení (pravda, s tou parafrází na zrzavou Andulu by občas mohla ubrat), tak v horních polohách nepříjemně ustřeluje v intonaci. Možná problém s nedostatečným časem nahrávání, své si zastane "zvuk", ale prostě méně někdy bývá více. Materiál zkrátka zůstal někde na pomezí, což nezachrání ani řádně divoká citace Mozarta, a tak se mi nejvíce pozdávají klidnější písničky: kratičká klavírní balada "Willow´s Womb", kde je Zuza přesně taková, jak je potřeba, lidová "Pod Telgártom", byť té by pro změnu neuškodilo zkrácení o pár minutek, či "Two Thoughts" s hodně příjemným hlasem Vidara. A opravdu s podivem zůstává, že živá prezentace skupiny, zachycená v závěrečných bonusech, válcuje tu studiovou rozdílem třídy.
Darkmoor | 14. března 2007

 

4,5 / 10
Ne, ne a ne. Velice unylé, uspávající a ve snaze přerůst o hlavu poněkud zaprděná tuzemská políčka zakopává "Lost´n´Sound" o mez křečovitosti a nepřesvědčivých pokusů znít moderněji, méně spoutaně, méně... konzervativně. Opravdu se mi nelíbí vokální stránka, stejně tak mi nevoní zvuk. Ze všech skladeb mě nakonec zaujaly pouze některé momenty "Pod Telgártom". Škoda, oceňuji snahu Pandemoniků, ale nemohu ocenit výsledek... Podprůměr.
Marigold | 12. března 2007

 

4 / 10
Asi poslední fungujúci zástupcovia Bratislavskej starej doombravkovej scény po rokoch ožívajú s novým albumom. Keď ponechám bokom vek, v ktorom sa ku mne dostal „A Winter Solstice Eve“, na svoju dobu a pomery u nás šlo o celkom zaujímavý a sľubný počin. S obsahom každého ďalšieho počinu sa mi k ETHEREAL PANDEMONIUM viažu stále horšie a horšie spomienky. Píše sa však rok 2007, kapela už dávno opustila akékoľvek imidžové klišé a bol dôvod očakávať zmeny aj v hudobnej produkcii, vďaka ktorej na nich človek kedysi zanevrel. Žiaľ ani s príchodom „Lost ‘N’ Sound” sa toho veľa nezmení. Ťažko povedať kde sa stala chyba, ani nevydarený zvuk neospravedlní typické melodické motívy a výmeny, ktoré už roky stále znova počúvame od domácich kapiel, ani miestami zarážajúco nezvládnuté vokálne linky. Oproti minulosti dostala oveľa viac priestoru speváčka Koča, avšak práve jej unavený a uťahaný prejav je jeden z najrušivejších prvkov, spolu s mužskými vokálmi neraz končiaci za hranicou tolerovateľných polôh. Niekoľko málo príjemných motívov sa pravda vyskytne takmer v každej skladbe (začiatok „Vespertine“ alebo napríklad prekvapivý nástup gitarového sóla v úvodnej skladbe, prvé tóny „Pod Telgártom“ vzdialene pripomínajúce SHINING), čo však rozhodne nestačí a s pribúdajúcimi minútami je to len horšie. Snaha o inšpiráciu tvorbou THE GATHERING vo „Willow’s Womb“ a „Zah-Doom-Unee“ končí spolu s ostatnými skladbami skôr porovnávaním s podobne znejúcimi GALADRIEL, zaniknutými ORKRIST alebo MORGAIN, ktoré samo o sebe rozhodne nemožno považovať za pochvalu. Paradoxne, nielen zvukovo vychádzajú o triedu lepšie ETHEREAL PANDEMONIUM z bonusových záznamov dvoch koncertných skladieb. Skvele spracovanú „Hurt“ od NINE INCH NAILS nepokazil ani svojský hlas speváčky a prekvapivo dobre funguje aj „Il Pagano“ z nie príliš vydareného „Arcanum Lunae“. ETHEREAL PANDEMONIUM sa naďalej, tak ako mnohým ďalším, nedarí prerásť miestnu scénu (na rozdiel od žiarivého príkladu českých kapiel ako sú LVMEN) a aj v rámci nej bude „Lost ‘N‘ Sound“ skôr priemerom než výnimočným zjavom. Škoda.
Radicalcut | 17. února 2007