ESTRADASPHERE - Palace Of Mirrors

ESTRADASPHERE - Palace Of Mirrors

ESTRADASPHERE - Palace Of Mirrors

ESTRADASPHERE - Palace Of Mirrors

ESTRADASPHEREPokúsiť sa opísať výtvory amerických inštrumentálnych „ethno-rockerov“ je vec neskutočne ťažká, ale dúfam, že uskutočniteľná. Pestrá paleta zvukov, melódii, rytmov, farieb, breakov a netradičných postupov je postavená na používaní sláčikových i dychových nástrojov a ich integrácii do súčasnej (nechcem povedať modernej) hudby. Hoci sú ESTRADASPHERE hlboko ovplyvnení folklórom, nejde o zmodernizované ľudovky, ale o hudbu, ktorá z tejto bezodnej studnice čerpá plnými priehrštiami a rozvíja ju na svoj obraz. Tento obraz je mnohokrát pokrivený, prekrytý hrubými nánosmi mnohých farieb, konzistencie a rôzne „vylepšený“. Po inšpiráciu si Američania odbiehajú k nám do Európy, presnejšie na Balkán. No aby napísanie tejto recenzie nebolo až také ľahučké, tak táto inšpirácia nie je jediná, hoci tvorí gro ich tvorby. Na vykreslenie svojich nálad a emócii si vypomáhajú klasickými, bluesovými, či jazzovými vplyvmi, sem-tam si dokonca niečo ukradnú aj z filmovej hudby a šesťdesiatych rokov. V súvislosti s touto kapelou som čosi začul aj o rumunskom black metale, čo pre istotu nebudem komentovať :-)

ESTRADASPHEREAlbum „Palace Of Mirrors“ začína kratučkým introm, ako vystrihnutým zo škatuľky world music, ktoré prerastie do filharmonického titulného songu „Palace Of Mirrors“. Táto skladba svojou „veľkosťou“ evokuje predstavu, akoby poslucháč sedel niekde v budove parížskej opery. Song sa s ľahkosťou preplaví okolo vás, ako majestátny koráb poháňaný silným vetrom vpred za neznámymi končinami a objavmi. V tretej „A Corporate Merger“ sa dočkáte okrem sľubovanej balkánskej ľudovky aj zrýchlenia, kto bude mať chuť, môže si pokojne aj zakrepčiť, ak mu pravdaže nedôjde dych. Nasledujúce „The Terrible Beautypower Of Meow“ a „Collosal Risk“ sú ako stvorené do filmových diel rokov sedemdesiatych. Prvá ako z dokumentu o dobývaní Himaláji a druhá by sa hodila k filmom o Jamesovi Bondovi. Za nimi nasleduje „Smuggled Mutation“, ktorá je adaptáciou ľudovej piesne, metalové gitary tu zvádzajú neľútostný súboj so slákmi a ani na konci nie je jasné, kto vlastne zvíťazil. Či vlastne aj áno, víťazmi sú ESTRADASPHERE a poslucháči... Po krátkej klavírnej vložke „Six Hands“, nasleduje (konečne! :-) uvoľnenie s názvom „The Debutante“, v ktorej hlavne slovo prebrala dychová sekcia. Vesmírny epos „The Flower Garden Of An Evil Man“ je akýmsi „vredom“ (v dobrom slova zmysle) na hudobnej tvári „Palace Of Mirrors“, psychedéliou poznačený prejav dodáva tejto skladbe akúsi technologickú príchuť a dodáva celému albumu ďalší rozmer. Do klasického súboja gitár a slákov sa zamieša aj elektronika, ktorá im ale neostane nič dlžná a poriadne zamieša rozdané karty. Jeden by sa z pobytu v lotrovej záhradke mohlo aj scvoknúť, no prípadné rany na duši si môžu liečiť „tí čo vedia...“ v rovnomennej skladbe. ESTRADASPHEREJaponský shamisen, ktorému zdatne sekunduje uchu lahodiaca trubka sú spoľahlivým balzamom. Predposledná „Palace Of Mirrors Reprise“ pripomenie v komornejšej a tak trochu zmršenej forme titulnú skladbu, aby vás ESTRADASPHERE mohli doraziť songom posledným. Doraziť, ale aj navnadiť. Áno od ESTRADASPHERE sa tak skoro neuteká, je potrebné si „Palace Of Mirrors“ púšťať znova, znova, znova a znova...

Oproti predchodcom je album menej rozháraný a experimentálny. „Palace Of Mirrors“ je silne emotívnym a jednoliatym hudobným dielom, ktoré je akýmsi náčrtom sci-fi, mydlovej opery a duchovnej cesty za znovuobjavením hudby. Príbeh tohto albumu opisuje činy skupinky vedcov, ktorí v technologickej budúcnosti krok po kroku experimentujú so zvukmi, aby priviedli na svetlo sveta dávno zabudnuté umenie. Strhujúci výkon...

 8

Koscj

Verdikt

„World music“ čerpajúca z odkazu balkánskej ľudovej tvorby a klasiky, vyjadrujúca sa skrz rock, metal, blues, jazz, alektroniku a iné „moderné“ hudobné štýly. Nepreberné množstvo výrazových prostriedkov a hudobných zmien. Vynikajúce vyvrcholenie doterajšej kariéry skupiny.

Hodnocení

Autor
9 / 10
Redakce
8,2 / 10
Čtenáři
7,1 / 10

Další informace

Stopáž: 58:23

Produkce: ESTRADASPHERE
Studio: The Studio, Jasons House, Pine Forest Studio

www.estradasphere.com

Sestava

Skladby

  1. Title
  2. Palace Of Mirrors
  3. A Corporate Merger
  4. The Terrible Beautypower Of Meow
  5. Colossal Risk
  6. The Unfolding
  7. Smuggled Mutation
  8. Six Hands
  9. The Debutantes
  10. Flower Garden Of An Evil Man
  11. Those Who Know...
  12. Palace Of Mirrors Reprise
  13. The Return

Diskografie

Palace Of Mirrors Live (DVD) (2007)
Palace Of Mirrors (2006)
These Are The Days (DVD) (2005)
Passion For Life (2004)
Quadropus (2003)
Buck Fever (2001)
The Silent Elk Of Yesterday (EP) (2001)
These Are The Days (VHS) (2000)
It's Understood (2000)

Jiné pohledy

Shnoff
8,5 / 10

Instrumentální výbava protagonistů je perfektně korigována jejich skladatelskými schopnostmi, aniž by ji tyto nadměrně spoutávaly, výsledkem čehož je velmi hodnotná, pestrá a zároveň dobře se poslouchající hudební kolekce. V tomto světle považuju přemítání nad její originalitou či neoriginalitou za zcela irelevantní. ... [15. ledna 2007]

 

Marigold
8,5 / 10

No ovšem, že se nejedná o nic zlomového, epochálního, evolučně-revolučního... ESTRADASPHERE dovádějí koncept žánrového míšení ad absurdum právě tím, že se vůbec nezabývají rozdělením na pokleslé / klasické, ale klidně míchají prvky klasické muziky a totální bubblegumové píčoviny. A prvky nastěhované do sousedství fungují výborně, asi jako rozverný akrobat při fantaskní produkci, kdy zapalování prdů střídá recitací Nezvala zavěšen vysoko nad zemí. Vpády metalového výraziva považuju za podobně vtipnou vložku, jako neartikulovaný bordel ze staré počítačové hry v tracku "The Unfolding Pause On The Threshold". Je to prostě další prostředek hudební komiky, ve vší jednoduchosti, tuposti a údernosti. Američtí hudebníci si zkrátka půjčují, ale nenechají se svázat. Nejvíc mě album baví tam, kde si zahrává s už dávno zesnulými a anachronickými prvky, takřka láskyplně z nich hněte prvotřídní kýč dobrý jako podkres do rozpadajících se interiérů noir kin. Balkánské úlety jako "Smuggled Mutation" jsou anekdotické, ale rozhodně neztělesňují to nejlepší z "Palace Of Mirrors". To však neznamená, že jsem je nezamiloval tak, jak si člověk může zamilovat výborně vyvedenou pokleslost. S určitými modifikacemi to platí pro celou desku, byť modernější vlivy na ní obsažené mě zas až tak úplně neberou. "Palace Of Mirrors" je originální nahrávka, zábavná i náladová. Melancholická, často až sentimentálně zpátečnická a upřímná. ... [9. ledna 2007]

 

Thorn
7,5 / 10

Americkí multiinštrumentalisti a recesisti ESTRADASPHERE sa na debute u The End Records pokúsili o serióznejší prístup k zmesi všetkých možných inšpiračných zdrojov, od deathmetalu po klezmer. Viacmenej ucelený, koncepčný inštrumentálny album je takmer oprostený od samoúčelných hračiek, ktorými ESTRADASPHERE často obracali dychberúcu virtuozitu na žart. Aj tak mám pocit, že sa kapela nevie vymaniť zo škatuľky metalových kapiel a jej tvorba (v podstate akási pocta tomu, čo milujú samotní muzikanti) zažiari len v kontexte produkcie kovových interpretov. "Palace Of Mirrors" je vlastne "obyčajná", špičkovo odohratá kolekcia kvalitne zaranžovaných skladieb, no jediným skutočne originálnym nápadom je zriedkavé začlenenie metalových hobľovačiek podporených paľbou dvojkopákov. Pohodové, príjemné a zábavné dielko, no -- objektívne -- žiaden nadžánrový zázrak. ... [7. ledna 2007]