Skladanie čriepkov. Začiatok deväťdesiatych rokov, MTV, Headbanger´s Ball neskoro v noci, nahrávanie na obskúrny magnetofón značky Toshiba. Na šuštiacich páskach z tej doby dodnes vyniká skladba s názvom konštatujúcim, že naša existencia je vlastne trestom. Pomalé, ťažké riffy, hustá basa, spev zlomeného muža – zaujímavá kapela! Niekedy v druhej polovici roku 1994 čumím ako puk na plagát v jednom z prvých čísel československého Metal Hammeru. Sú na ňom NAPALM DEATH a Shane má na sebe tričko CROWBAR. Že by to bola viac než len zaujímavá kapela? Skladba „Existence Is Punishment“ z druhého albumu „Crowbar“ ma naozaj dostala. Vtedy som ešte nevedel, že túto dosku produkoval slávny Phil Anselmo a že vlastne vďaka nemu sa CROWBAR dostali na MTV. Bolo mi však jasné, že o týchto muzikantoch musím vedieť viac, pretože ma nesmierne zaujali. Ten ich mix ťažkotonážnej muziky s výzorom a imidžom, ktorý si zaslúži rovnaké prídavné meno, bol jednoducho fascinujúci.
Korene CROWBAR siahajú až do roku 1989, kedy gitarista a spevák Kirk Windstein inšpirovaný podladenými tónmi sludge-masakru od MELVINS a nespútanou agresivitou vtedy ešte hardkoráka Peta Steela a jeho bandy CARNIVORE zakladá svoju vlastnú formáciu, aby jej dal priliehavý názov „páčidlo“. Zmes temných sabbathovských riffov, HC tvrdosti a zvláštnej atmosféry amerického Juhu, ktorú dokážu vykúzliť naozaj iba títo páni z New Orleans, je hlavným receptom úspechu aj na treťom záreze v diskografii. Čas zahojí všetky rany, zvykne sa vravieť, no sú ľudia, ktorí si myslia pravý opak. Kirk Windstein z CROWBAR je jedným z nich. V podstate na všetkých albumoch rieši tú istú tému – odchod blízkeho človeka a bolesť z toho plynúca. „Time Heals Nothing“ spred jedenástich rokov je v tomto smere dokonalým prototypom. Lamentovanie zúfalého zjazveného tlsťocha je proste absolútne dôveryhodné. CROWBAR si na ňom postavili svoju „trade mark“. Keď si k tomu pripočítate nesporné muzikantské umenie (najmä basgitarista Todd Strange kapelu výrazne drží nad vodou), máte razom vynikajúcu hudbu pre zvláštne príležitosti – napríklad dlhé jesenné a zimné večery, keď za oknami padá lístie a vy premýšľate nad všetkými rozchodmi a zlomenými srdciami, ktoré ste v živote absolvovali.
Skutočné emócie musíte z tejto kapely na doske „Time Heals Nothing“ spočiatku naozaj páčiť. Z úvodného nárezu „The Only Factor“ sa len veľmi ťažko dá vycítiť tá nádherná melanchólia, ktorá príde neskôr – najmä v titulnej hymne, kde Kirk dokonalým spôsobom vymenil tradičný zachrípnutý vokál za veľmi príjemný melodický spev. V tom momente vás tento album úplne pohltí a nepustí až do záverečnej „Numb Sensitive“. Hypnotické zaťažkané gitary, príťažlivé zmeny tempa, depresívny vokál – CROWBAR vo vrcholnej forme, ktorú sa síce v ďalších rokoch podarilo napodobniť, ale viete, ako to chodí. Prvá láska je len jedna, a hoci sa mi aj ďalšie počiny tejto kapely (najmä „Broken Glass“ a „Equilibrium“) veľmi páčia, tou pravou esenciou CROWBAR bude u mňa navždy album „Time Heals Nothing“.
Skladanie čriepkov. Jamey Jasta, líder hviezdnych HATEBREED a moderátor programu Headbanger´s Ball nie náhodou označil CROWBAR za podstatný vplyv pre začiatky svojej kariéry v deväťdesiatych rokoch. Jeho projekt s Kirkom Windsteinom KINGDOM OF SORROW určite poteší všetkých, ktorí majú radi hudbu najťažšej metalovej kapely všetkých čias. Ak nie, siahnite po mäkkšej verzii – slávnych DOWN a ich zhudobneniu atmosféry z delty Misissippi. Možno vás zaujmú aj výborní nemeckí epigóni UNDERTOW. Odkaz CROWBAR jednoducho žije ďalej. Veď aj kapela samotná rozhodne nepovedala posledné slovo, hoci z jej pôvodných členov zostal iba Kirk. Play loud, drink hard!
