Po štyroch rokoch prichádza druhý album kapely, v ktorej dvaja členovia slávnych SLIPKNOT ukazujú nielen svoje odmaskované tváre, ale aj cit pre mäkkšiu, melodickejšiu muziku. Spevák Corey Taylor a gitarista Jim Root využívajú veľmi intenzívne pauzu po náročnom celosvetovom turné svojho hlavného zamestnávateľa – so STONE SOUR už stihli absolvovať letné festivaly a práve v týchto dňoch vyrážajú na šnúru, ktorá bude pozostávať z mesačného putovania po Európe a z ďalších dvoch mesiacov pobytu v Amerike. Medzitým by ešte malo vyjsť nové DVD od SLIPKNOT. Páni jednoducho nezaháľajú. Poďme sa však pozrieť na zúbky materiálu, ktorý budú STONE SOUR prezentovať na pódiách pod plachtou so zvedavým ujom v klobúku, čo vyzerá ako úchylný Pan Tau.
Ak máte radi tých pár melodických momentov, ktoré príjemným spôsobom spestrujú nu-death-perkusno-metalové šialenstvo vražednej deviatky z Iowy, STONE SOUR si veľmi rýchlo obľúbite. Corey Taylor používa najmä svoj kvalitný čistý vokál, k revu sa uchýli iba vo výnimočných prípadoch – práve tie najviac pripomínajú jeho slávnejšie pôsobisko. Na novinke „Come What(ever) May“ ide najmä o skvelý úvodný odpich „30/30 – 150“, drsnú „Reborn“ (pri ktorej nasratom vyfuckovanom závere tak trochu pochybujem o Coreyho tvrdení, že všetky negatívne emócie si vybúril u SLIPKNOT) a tiež „1st Person“, ktorá v kombinácii s predchádzajúcou „Socio“ predstavuje dokonalú podobu súčasných STONE SOUR – priamy stret post-grungeových vypaľovačiek s metalovým nádychom a nekonfliktných, priam „radio friendly“ záležitostí. Tejto kapele pristanú paradoxne obe zmieňované tváre. Aj poloakustické či akustické balady („Sillyworld“, „Through Glass“ a „Zzyzx Rd.“) majú v podaní STONE SOUR zvláštnu temnú atmosféru, ktorá pôsobí zjednocujúco a drží celý album dramaturgicky v pútavom celku. Zaujímavé je, že Taylor má vraj v zásuvke schované skladby, ktoré idú v tomto smere ešte viac do extrému, takže je možné, že čisto akustický album s baladami (samozrejme pod hlavičkou úplne iného projektu) bude niekedy v budúcnosti realitou.
STONE SOUR sa vo svojom obore nevyrovnajú výborným ALTER BRIDGE (napokon, gitarový macher Mark Tremonti je len jeden), ich nový album neiskrí nápadmi ako hudba ďalších zamaskovaných týpkov MUSHROOMHEAD. Diskutabilné je tiež, či by o nich bol rovnako veľký záujem aj bez obrovského úspechu SLIPKNOT. V každom prípade však ide o poctivú, pestrú (miestami nadupanú, miestami riadne emotívnu a precítenú) muziku, ktorá aj vďaka kvalitnej producentskej práci známeho Nicka Raskulinecza (FOO FIGHTERS) žne jeden úspech za druhým.
