Dajú sa brať EVANESCENCE vôbec vážne? Prelomový album „Fallen“ nepriniesol oveľa viac, než metaloví poslucháči z female gothic metalovej scény už dávno poznali, crossover s prvkami nu-metalu síce dostal tento žáner konečne aj na obrazovky MTV a do mainstreamových médii, žiadna senzácia sa však nekonala. Sterilita Američanov dokonale splývala s ostatným „netemným“ popom a keď sa dostalo aj na nápaditejšie sigle („Everybody’s Fool“), ich vlna už natoľko doznievala, že o žiadnej hlbšej brázde vo vedomí verejnosti hovoriť nemožno. Po albume „Fallen“ navyše odišiel dovtedy najaktívnejší skladateľ v kapele, Ben Moody, čo v súvislosti s novinkou dobrého veštilo ešte menej.
Aká je ich pozícia dnes? Na ich doterajšie miesto sa usilovne derú rovnako nudní LACUNA COIL a nemožno povedať, že by bol „The Open Door“ bohvieakou rukavicou do ringu v súboji o lídra (teda pokiaľ by si to náhodou s nimi nechceli rozdať práve v tej nudnosti). EVANESCENCE na svojom novom albume omieľajú presne to isté, čo ich kedysi preslávilo, povinnú čerstvosť substituujú slákové aranže, číhajúce doslova z každej minúty nového albumu. Kapela má bohužiaľ tú nevýhodu, že pokiaľ by aj chcela napríklad aj okopírovať to, s čím medzitým prišla „ozajstná“ metalová scéna, cez gatekeeperov médii, od ktorých závisí ich úspech, by sa jej to prepašovať zrejme nepodarilo. A tak sme svedkami konformného omieľania osvedčeného, za doprovodu fidlikania sláčikov a občasných operných zborových aranží (azda jedinej veci, ktorá vás na tomto albume donúti započúvať sa). Vynímajúc vokál Amy Lee, zbytok muziky tu tvorí iba akýsi doprovod pre zvuk: je až zarážajúce, ako málo sa hudobníci snažia – ak sa teda vôbec snažia – prekvapiť a upútať. A Amy Lee? Treba uznať, jej zafarbenie hlasu nie každému sadne. Napriek tomu si myslím, že už niekoľkokrát dokázala nájsť aspoň jednu z mála polôh, v ktorých sa pohybuje, kde jej to sadlo vyslovene. Na „The Open Door“ je takých tiež zopár. Tie ostatné, ktoré doteraz iba liezli na nervy, teraz vyslovenie bolia. Stále by som ich však kľudne pretrpel, ak by ma ušetrila aspoň nekonečne rovnako preťahovaných fráz. Sú desiatky speváčok, ktoré nedostatok talentu nahradzujú aspoň technickou snahou. Amy Lee nahradzuje nedostatok talentu iba nedostatkom technickej snahy.
Nový album EVANESCENCE je lepší ako LACUNA COIL. Minimálne v tom, že na ňom nie je cover verzia „Enjoy The Silence“ a naopak obsahuje celkom sympatické prearanžovanie Mozartovho „Requiem“ v skladbe „Lacrymosa“. Pokiaľ má však kapela vyššie ambície, než svoj rozpadajúci sa komerčný obláčik, mala by ubrať remesla a pridať umenia. „The Open Door“ je totiž album o produkcii a aranžiach, hodný maximálne tak do portfólia Davea Fortmana.
P.S.: Je naozaj nápadité, dať na obal albumu „The Open Door“ otvorené dvere. Hoci s krížikom po funuse, kapele by som skôr doporučil ponechať rovnaký obal a album nazvať „The Door Half Closed“.
