Gothic metal ponúkol všetko, čo mohol, už zopár rokov dozadu. Ťažko povedať, či to bolo obmedzenou kapacitou tvorivých možností, alebo prirodzeným sformovaním poslucháčskeho vkusu. Dnes už všetky gothic metalové kapely, ktoré majú čo povedať, vystúpili nad žáner, prípadne ho úplne opustili. Zbytok akoby necítil potrebu kultivovať svoju tvorbu, stačí im vypredaný nemecký klub, každoročná účasť na festivale v Lipsku, či rozhovor a recenzia v časopisoch typu Orkus. VIA MISTICA môže mať ambície, aké chce, no ďalej, ako na spomenutú métu sa zrejme nemá šancu dostať. Podobne ako väčšina jej kolegov, hrá mierne morfovaný „gothic“ štýl, teda vzdialený pôvodnej postpunkovej gotike, založený skôr na odkaze kapiel ako THEATRE OF TRAGEDY a NIGHTWISH, ktorým naschvál či nevedomky unikol odkaz krstných otcov „pravého“ gotického metalu TYPE O NEGATIVE.
VIA MISTICA má slabiky preťahujúcu speváčku s obmedzenou paletou frázovania (občas doplnenú utrápeným spevákom), plošné klávesy, pompézne skladby v stredných tempách s predvídateľnou dramaturgiou. Podobne ako estetika sebaprezentácie im chýba však aj unikátnosť. Rytmická sekcia (zahŕňajúca aj gitaristov) sa sympaticky snaží a občas aj vyčarí moment hodný povšimnutia, no v konečnom dôsledku album „Under My Eyelids“ stroskotáva na tom, že omieľa a znižuje hodnotu kapiel, ktoré s týmto prišli prvé a veľmi, veľmi dávno. Ak to má byť už tretí počin Poliakov, naozaj si neviem predstaviť, čím mohli byť zvláštne prvé dva.
Aby sme boli spravodliví, v mantineloch súčasného žánru dosahujú Poliaci naozaj chvályhodných výšin. V ojedinelých momentoch dokonca svojou uvoľnenosťou predčia svojich oveľa slávnejších kolegov (ako už bolo spomenuté, môže za to najmä rytmika, ktorá túto kapelu vyťahuje z kategórie zbytočných). Monotónne vyznieva ženský spev, ktorý podľa vzoru profesoriek scény vytŕča technicky len minimálne, farbou vôbec. Avšak tam, kde VIA MISTICA zaostáva nápadmi, zachraňujú ich celkom sympatické aranže. K tomu z čírej „objektivity“ treba dodať, že vôbec nie bezvýznamné plus si kapela zaslúži za relatívnu originalitu celkového dojmu. Ak si človek bezhranične nemilujúci cukríkový gothic metal zráta prvé nehudobné dojmy a porovná po vypočutí albumu, musí uznať, že takýto dobrý výkon nečakal. Ponaučenie: ak tento typ hudby máte radi, nemali by ste byť sklamaní.
Ironicky povedané, nielen rockový mainstream má svoje retro. THE (DOPLŇ SLOVO)S metalovej scény sú práve gothic doom metalové kapely s latinskými názvami (bonus, ak sa v ňom nachádza dvojhláska „ia“) s female frontmankami. Neoprašujú síce bohvieako dávnu minulosť a oproti mainstreamovému retru nevykazujú ani príliš veľké známky sebairónie, v konečnom dôsledku je ich prínos približne rovnaký. Preto si môžete vybrať: ak dáte skôr na špičkový zvuk a produkciu, VIA MISTICA by mohla byť v prvej päťke spolu s oveľa známejšími kolegami. Pokiaľ produkciu oželiete a neviete sa zaobísť bez originality, nápaditosti a charizmy, radšej vyhrabte zo zbierok albumy raných NIGHTWISH, WITHIN TEMPTATION, THEATRE OF TRAGEDY, či ešte lepšie takmer zabudnuté klasiky DISMAL EUPHONY, SIRRAH a ATROX.
